Prehliadky „carte blanche“: tvorivé a šetrivé myslenie preberá naratív múzea
Predkladá Blandine Smilansky
Popoludní v sobotu 27. októbra popoludní v Dome európskej histórie ste si počuli estónsku folklórnu pieseň, ktorú ste hrali na galériách 19. storočia, a boli ste svedkami toho, že návštevníci v časti výstavy o európskej jazykovej rozmanitosti vyzdvihli obrovský banner v rómskom jazyku. Toto je tvorivý výsledok, keď sa rozhodnete odovzdať výklad starostlivo spracovaného príbehu o európskych dejinách jedinečným hlasom umelcov a akademických pracovníkov z celej Európy. Múzeum objavili len deň predtým, no prehliadli stálu výstavu a osvetlili naratív múzea mnohými víziami a presvedčením o Európe, jej národoch, jeho ľude a ich vzťahu k minulosti.
Dom európskej histórie zorganizoval tieto prehliadky „carte blanche“ v spojení s konferenciou BOZAR s názvom Revolúcia nie je záhradná strana pri príležitosti 30-ročnej spomienky na rok 1989.
„Je skutočne produktívnou situáciou rýchlo reagovať na výstavu týmto spôsobom (...)“, povedal jeden z hosťujúcich sprievodcov. „Múzeum pokrýva toľko dejín a toľkých dôležitých otázok, že existuje toľko možných ciest, ktoré by ste mohli využiť.“ Zároveň povedal ďalší hosť, že „tak veľa perspektív stále chýba“, ktoré sa musia nejakým spôsobom dostať do obrazu, ak chce múzeum splniť svoju ambíciu zlepšiť kritické a komplexné chápanie európskych dejín.
„Artivizmus“
Tamara Moyses, multidisciplinárna umelkyňa so sídlom v Prahe, ktorá používa pojem „umelizmus“ na opísanie svojho konania vo verejnom priestore, našla v časti „Memory of the Shoah“ múzea príbeh, ktorý silne rezonoval s jej dielom. Súbor zobrazených dokumentov hovorí, ako mala vládnuca komunistická strana v 50. rokoch 20. storočia odstrániť pamiatku Babiho Yaru, kde bolo v roku 1941 zavraždených 33,000 ukrajinských Židov, a to výstavbou kultúrneho a rekreačného parku. V roku 2015 Tamara spolu so svojou umeleckou skupinou Romane Kale Panthera (Romani čierni pestovatelia) podnikla „akcia „guerilla“ s názvom „Happy Pork from Lety“ („Veselý vepřík z Letů“) v snahe upriamiť pozornosť verejnosti na skutočnosť, že chov ošípaných sa stále nachádzal na pamätnom mieste rómskeho holokaustu v Lety od Písaka. Členovia skupiny dávajú na bravčové mäso na predaj v supermarkete v pražskej štvrti Holešovice nálepky, ktoré znejú: „Vyrobené z ošípaných vyšľachtených nad hrobmi obetí rómskeho holokaustu. Nevarené.“
Zvyšovanie národného sebavedomia
Kristina Norman, ktorej interdisciplinárna práca skúma potenciál, ktorý súčasné umenie ponúka pri riešení politiky pamäte, poskytla živú prezentáciu o úlohe Estónska a jeho účasti na rozsiahlejšej európskej historickej naratíve. Predstavila svoj najnovší diel „BackBack My Fire Gods“(2018), filmovaný výkon špecifický pre danú lokalitu, ktorý sa uskutočnil na pozemkoch speváckeho festivalu v Tallinne, čo je valené miesto symbolické pre národné oslobodenie a odtrhnutie od Sovietskeho zväzu v roku 1991. Umelecké dielo odhaľuje prostriedky, ktoré sa používajú na výstavbu národa. Podobne aj Dom európskej histórie ukazuje, že literatúra a jazyk boli dôležitými prvkami rozvoja národného sebavedomia v 19. storočí. Kristina hovorila o úlohe, ktorú pobaltskí Nemci zohrali pri vytváraní a šírení estónskej národnej epic básy „Kalevipoeg“, ktorú vystavilo múzeum, a vo väčšej miere pri formovaní estónskej národnej identity. Obhajovala chápanie každej (národnej) kultúry ako „medzikultúry“ a varovala pred pokušeniami kultúrneho vylúčenia, ktoré má každý národ, napríklad v prípade Estónska s rozsiahlou rusky hovoriacou menšinou.
„Európska únia hovorí Rómami!“
Martin Zet, výtvarný a umelecký umelec z Českej republiky, hovoril o jazykoch, listoch a význame, ktorý dodávajú svetu, v ktorom žijeme. Našiel inšpiráciu v múzeu Vortex of History, 25-metrovej vysoko kovovej inštalácii so šiestimi poschodiami, v ktorej vrýchlia a krútia všetky druhy veľkostí a štýlov, pričom sa zlučujú do citácií, ktoré sa vytiahnu do výstavného priestoru. Pred výstavnou múrou slovníkov, kde možno nájsť viaceré kombinácie európskych jazykov, a s návratom k obrovskej knižnej inštalácii Rema Koolhaasa začal Martin svoju „neštruktúrovanú kampaň“ nazvanú „Európska únia hovorí Rómami!“ Zapojil návštevníkov, aby porozmýšľali o týchto témach: Prečo si nevybrať Rómov, jazyk, ktorý nikdy nebol spojený so žiadnym európskym štátnym systémom, je však prítomný v celej Európe ako ďalší úradný a pracovný jazyk EÚ?
Maja a Reuben Fowkes, histori a kurátori umenia so sídlom v Londýne, spojili svoje dva odlišné hlasy v dialógu s naratívom Domu európskej histórie. Odvážne poukázali na to, ako historické procesy, ako je priemyselná revolúcia alebo európska integrácia, ako sú predstavené na výstave, nadobúdajú nový význam pri pohľade na hrdosť súčasných sociálnych problémov, ako je životné prostredie alebo rod.
Jiří Priban, profesor práva na Cardiffskej univerzite, prevzal svoju skupinu na fascinujúcu cestu skvelosťou a mravnosťou Európy v 20. storočí, ktorá spája bežné zážitky ľudí, počnúc samým, s vážnymi výkyvmi čias. Ukázal, že ľudské zverstvá a úspechy existujú v priebehu dejín vedľa seba a ako kultúra a barbarianizmus nie sú nikdy také vzdialené, ako by sme chceli myslieť. Jiří ukončil svoju prehliadku pred videozáznamami revolúcií z roku 1989, na ktorých prečítal svoje skúsenosti ako mladého vedca z veľkých zmien, ku ktorým v tom čase došlo.
Záverečné úvahy o roku 1989
Prehliadky karte blanche boli silnými vyhláseniami v dialógu s naratívom Domu európskej histórie. Zdôraznili, do akej miery je potrebné a stimulované, aby sa naďalej spochybňovala minulosť a náš vzťah k nej. 30 rokov po udalostiach v strednej a východnej Európe v roku 1989 sa nejakým spôsobom cítil ako odvážna tvorivosť a slobodné myslenie, ktoré môžu prispieť k vytváraniu nových politických a spoločenských poriadkov. Podľa slov Jiřího Pribana, čo bolo možné počuť v Dome európskej histórie a v BOZAR-e počas tohto víkendu, „určite nie je nostalgia z roku 1989, ale veľa nešťastných dutín a srdca hladuje za revolúciu.“
