Falzifikát pre realitu

Výstava predstavuje falšovanie počas celej histórie a opisuje konkrétne historické okolnosti, ktoré vysvetľujú, ako boli vytvorené, záujmy a motiváciu, ktoré za nimi stoja, ich vplyv a spôsob, akým boli nakoniec vystavené. Naším cieľom je ukázať, že falšované výrobky majú dlhú tradíciu v dejinách a nepatria len do našej súčasnej éry. Uvažujeme aj o tom, ako budovať odolnosť voči pokusom o klamanie a zavádzanie.

Výstava Fake For Real – pohľad z vtáčej perspektívy

V tejto časti si kladieme otázku, ako sa ľudia v minulosti snažili zvládať svet „nesporných“ konštruktov náboženského presvedčenia? Ako by zistili, čo je pre nich pravda? Politická a náboženská sféra sa po stáročia navzájom posilňovali, pokiaľ ide o moc a legitimitu. Každá éra falšuje to, čo si najviac cení. Prominentné falzifikáty a napodobeniny v stredovekej Európe mali teda silnú náboženskú zložku.

Verné falzifikáty – virtuálna prehliadka Domu európskej histórie

Ľudia majú prirodzenú predispozíciu na to, aby preskúmali svet a snažili sa ho lepšie pochopiť, a to pomocou techník, ktoré máme k dispozícii. Teraz sa budeme sústreďovať na falzifikáty a napodobeniny spojené s postupne rozširujúcimi sa obzormi Európanov: od geografického prieskumu po modernú vedu.

Falzifikovanie vedy – virtuálna prehliadka Domu európskej histórie

Teraz sa nachádzame v časti venovanej vzrušujúcej ére národnej budovy. A 19. storočia boli v Európe storočia nepokojov a transformácií. Empiry sa zrazili a na ich ruínoch sa objavili nové národy. V tejto časti výstavy objavíte vlastenecké falzifikáty, konšpiračné teórie a falošné dôkazy použité v Dreyfusovom súdnom konaní.

Vlastenecké falzifikáty a konšpiračné teórie – virtuálna prehliadka Domu európskej histórie

Možno ste počuli túto frázu: prvou obeťou vojny je pravda. A hoci nie je možné určiť jeho presný pôvod, musíme uznať múdrosť, ktorú obsahuje. V tejto časti výstavy skúmame typy falzifikátov a napodobenín používaných počas vojny a „dobrú“ stránku falšovania: etickej falzifikátu, legitímneho falšovania.

Falzifikáty pre dobro – virtuálna prehliadka Domu európskej histórie

Táto časť sa týka otázky: je možné odstrániť existenciu niekoho z histórie na príkaz tých, ktorí sú pri moci? Prečo by sa do takýchto praktík zapájala štátna propaganda?

Manipulácia s pamäťou – virtuálne prehliadky Domu európskej histórie

V tejto poslednej epizóde sa zamyslíme nad aktuálnejšími otázkami – sloboda písať a publikovať, čo kto chce: je to absolútne právo alebo právo, ktoré by malo mať určité obmedzenia? Sú niektoré texty čisto deštruktívne alebo si vždy zaslúži ochrana slobody prejavu? Pravdepodobne ste počuli o nenávistných prejavoch a falošných správach v kontexte internetu a sociálnych médií, ale táto diskusia je všetko len nie nová...

Vývoj falošných správ – virtuálne prehliadky Domu európskej histórie

Pri príležitosti Dňa ľudských práv 2020 sa pri prehliadke výstavy Fake For Real zameriame na vzájomnú interakciu slobody prejavu s falošnými správami a dezinformáciami v priebehu európskej histórie.

S kurátorkou Joannou Urbanekovou

V našom druhom videu pri príležitosti Dňa ľudských práv sa pripojte k našej výstave Fake For Real, aby sme zistili, ako Dreyfusova vec a antisemitizmus narušili právo na spravodlivý proces a vytvorili medzinárodný škandál.

S kurátorkou Siminou Badicovou

Hlavica mramoru Emperor Geta vandalizovaná šírom po čine damnatio memoraie – rímska ríša, c. 200 A.D.

Najväčšou slávou rímskych cisárov, ktorí sa snažili spojiť náboženstvo a politickú moc, bola deifikácia, ktorá im dodávala božskosť a nesmrteľnosť. Naopak, najvyšším trestom bolo násilné vymazanie z dejín. V modernej ére bola táto praktika označená výrazom damnatio memoriae. Odsúdené osoby boli zo záznamov vymazané, ich závety boli zrušené a ich podobnosti boli zničené. V prípade Getu, zavraždeného na príkaz jeho brata a spoluvládcu Caracallu, sa prosté spomenutie jeho mena stalo hrdelným zločinom.

© Fondazione Musei Civici di Venezia, Taliansko

Breviary s ilustráciou znázorňujúcou svätý Martial, ktorý sa zúčastňuje na násobení bochníkov – Burgundsko, po roku 1481

Kronikár Adémar z Chabannes tvrdil, že svätý Marciál, biskup pochovaný v 3. storočí v Limoges, bol v skutočnosti jedným z apoštolov. Adémar presvedčil mnohých ľudí a zvýšil tak prestíž opátstva sv. Marciála, ale potulný mních Benedikt z Chiusy spochybnil tento príbeh, pretože nebol potvrdený v skoršej kresťanskej tradícii.

© Les silos, maison du livre et de l’affiche, Ville de Chaumont, Francúzsko

Obrázok ningyo, „ľudská ryba“ – Japonsko, 1800 – 1823

Kartografi a spisovatelia často ilustrovali svoje diela obrázkami morských príšer a fantastických tvorov, ktoré sa údajne zjavili námorníkom alebo ich dokonca napadli. Dokonca aj Kolumbus tvrdil, že videl tri morské panny, aj keď „nie také pekné, ako sa zobrazujú“. V 19. storočí sa japonskí „mermaidovia“ stále prezentovali v zvedavých komorách a múzeách v Európe a Amerike. V japonskej kultúre sa verilo, že ningyo majú mystické schopnosti. Papier mâché a bavlna na drevenom ráme, doplnené (hovädzími) črevami, ľudskými vlasmi, časťami žraločích čeľustí a rybou kožou

© Nationaal Museum van Wereldculturen, Holandsko

Kladivo Witches – príručka lovu čarodejníctva – Frankfurt, 1588

Vynález tlačiarenského lisu okolo roku 1440 viedol k záplave informácií a dezinformácií. Nedostatočná kontrola nad obsahom vyvolala podobné obavy, aké dnes máme z falošných správ, skreslených skutočností a nenávistných prejavov. Tlačová revolúcia mala mnoho obetí. Obľúbenosť textov týkajúcich sa čarodejníctva podnietila vlnu prenasledovania a spôsobila smrť tisícok údajných čarodejníčok v priebehu viac ako dvoch storočí. Na druhej strane získali čoraz viac gramotní Európania prístup ku knihám, letákom a novinám, ktoré im umožnili bojovať za občianske slobody a zmeniť smerovanie dejín.

© Dom európskej histórie, Belgicko

Anonymná nóta, ktorá obviňuje lekárnika Davida Welmana z witchcraft a bewolfa – Lemgo, 1642

V nadväznosti na miestny spor sa v nemeckom meste Lemgo objavilo množstvo takýchto poznámok. Po dvoch pokusoch sa vykonal Welman.

© Stadtarchiv Lemgo, Nemecko

Piltdown Man

Veda založená na empirickom skúmaní sa snaží priniesť fakty. Vedci však vo svojej práci nevyhnutne zanechávajú stopy zaujatosti. Niektorí výskum zámerne prekrúcajú pre osobný prospech. Jedným z nich bol Charles Dawson. Podvrh „piltdownského človeka“ z roku 1912 našiel úrodnú pôdu medzi paleontológmi, ktorí chceli potvrdiť svoje vlastné teórie, a tak bol odhalený až po štyridsiatich rokoch. Jeho odhalenie preukazuje silu vedeckej metódy. Na rozdiel od náboženstva alebo ideológie možno vedecké poznatky vyvrátiť alebo potvrdiť.

Institut Royal des Sciences Naturelles de Belgique. © Bernard Fontanel, DEC.

Medené rytie Ossianovho Swan Songa, Johan Frederik Clemens – Kodaň, 1787

História, literatúra a umenie sa v Európe 18. a 19. storočia stali dôležitými politickými nástrojmi pri budovaní národnej identity. Naliehavá potreba „vyplniť medzery“ viedla k početným podvrhom. Každý „objav“ zachytával čo najdávnejšie dejiny daného národa a hlásal jeho kultúrnu nadradenosť. Mnohé takéto príbehy rozpráva národný „Homér“ a tvrdia, že daný národ je kolískou indoeurópskej civilizácie. Dokonca aj keď sa ukázalo, že sú to podvrhy, tieto príbehy mali naďalej značný vplyv.

© Dom európskej histórie, Belgicko

Český preklad protokolov starších ľudí v Zione – 1925

V konšpiračnej teórii sa uvádza, že niektoré skryté, veľmi vplyvné skupiny ľudí sú príčinou dramatických a zdanlivo nevysvetliteľných udalostí. V protokoloch starších ľudí Zionu, ktoré boli uverejnené v roku 1903 v Tsariste Rusko, sa uvádza, že sa odhalili židovské plány pre svetovú nadvládu. Táto falšovanie vo forme konšpiračnej teórie sa stala najvplyvnejším antisemitským textom za posledných sto rokov. Hoci bol čoskoro vyvrátený, nápady sa šírili s ničivými dôsledkami.

© Dom európskej histórie, Belgicko

Plagát vysvetľujúci Dreyfus Affair na „Histórii znaku“ – Francúzsko, 1899

V roku 1894 sa objavil dokument, v ktorom sa francúzske vojenské tajomstvá ponúkali na predaj Nemecku. Takýto trestný čin nemohol zostať nepotrestaný. Rýchlo sa vykonštruovalo obvinenie proti Alfredovi Dreyfusovi, jedinému židovskému dôstojníkovi generálneho štábu francúzskej armády. Na základe podvrhnutých dokumentov – „tajného spisu“ a absurdných „znaleckých posudkov“ – bol Dreyfus usvedčený z vlastizrady a odsúdený na vojenskú degradáciu a trvalé vyhnanstvo. „Dreyfusova aféra“ rozdelila Francúzsko, rozdúchala plameň antisemitizmu a odhalila zneužiteľnú zaujatosť súdneho systému.

© Dom európskej histórie, Belgicko

Nástroje, ktoré používa odpor v centre pre osobné identifikačné preukazy v Amsterdame na falšovanie osobných dokladov – okupované Holandsko, 1941 – 44

Pero, gumová pečiatka, písací stroj, acetón. V rukách odvážnych jednotlivcov tieto predmety zachránili tisíce počas druhej svetovej vojny. Dôsledná administratíva v celej Európe umožnila nacistickým okupačným režimom identifikovať, deportovať a vyhladiť milióny Židov a iných ľudí považovaných za nežiaducich. Nová identita mohla znamenať vyhnutie sa koncentračným táborom. Sfalšované dokumenty umožnili odvážne sabotáž a špionáž. So správnymi dokladmi bolo možné prekročiť hranice a sfalšované prídelové lístky človeka zachránili pred vyhladovaním.

© Verzetsmuseum, Amsterdam, Holandsko

Paradummy používaný počas oslobodenia Holandska – 1945

Falošných parašutistov (t. j. ich figuríny) prvýkrát účinne použili nemecké okupačné sily v Belgicku a Holandsku v roku 1940 na odlákanie pozornosti od miest, kde zoskakovali skutoční vojaci. Figuríny boli navrhnuté tak, aby sa samé zničili, takže len málo sa ich zachovalo.

Fries Verzetsmuseum, Holandsko © Zbierka Stichting Verzetsmuseum Fryslân

Han van Meegeren, Christ and the Woman taken in Adultery – Holandsko, c. 1942

Hermann Göring zaplatil za toto dielo 1650000 vinníkov a presvedčil, že od Johannesa Vermeera kupuje maľbu. Han van Meegeren zarobil milióny predajom vlastných malieb vydávaných za diela starých holandských majstrov. Oklamal odborníkov na umenie aj nacistických zberateľov. Keď bol po vojne obvinený z kolaborácie, priznal sa k menej vážnemu trestnému činu falšovania. Zo zradcu sa zrazu stal národný hrdina, ktorý oklamal Göringa. Vytvorenie tohto prijateľného verejného obrazu však možno bolo jeho posledným veľkým trikom! Olej na plátne.

© Museum de Fundatie, Holandsko

Tradičná papuča s napodobeninou kockovaného vzoru Burberry

Falšovatelia bez váhania využívajú pokrytectvo konzumentov, ktorí chcú viac, lacnejšie a novšie, ale zároveň túžia po statuse, jedinečnosti a autentickosti. Čím viac je však odhalené, tým viac sa jej darí! Trend „ironického nakupovania“ dokonca uprednostňuje falošné pred „autentickým“ ako formu vzbury proti kapitalizmu. Ešte o krok ďalej zachádza uvedomelé falšovanie: umelá kožušina, syntetické diamanty a vegánska koža.

© Musée de la Contrefaçon, Paríž, Francúzsko

„Nefalošná“ bankovka spoločnosti Roger Pfund – Ženeva, 2012

„Druhá najstaršia profesia na svete“, falšovanie meny, je rovnako stará ako samotné peniaze. V antike falšovanie zvyčajne zahŕňalo znižovanie množstva drahých kovov v minciach v prospech základných kovov a potom pokrývanie mincí tenkou vrstvou zlata alebo striebra. Ale ako sa zlepšovali technológie razenia a tlače, zvyšovala sa aj zručnosť falšovateľov. Od vzniku bankoviek sa čoraz väčší dôraz kladie na umelecké a technické zručnosti nielen dizajnérov ale aj falšovateľov, pretože každý z nich sa snaží preľstiť toho druhého.

Dlhá história falšovania peňazí ide ruka v ruke s históriou dômyselného dizajnu a špičkovej vedy. Táto bankovka je v súčasnosti najlepším pokusom o „nefalošné“ peniaze. Kombinuje najpokročilejšie bezpečnostné prvky, ktoré sú v súčasnosti k dispozícii – bezpečnostný atrament, difrakčný pásik, sieťotlač SPARK, priehľadný polymérový substrát – s grafikou s dielne Rogera Pfunda.

© Zbierka Numiservices, Švajčiarsko

COVID-19: Infodémia

Ako uviedla Svetová zdravotnícka organizácia: „Prepuknutie epidémie 2019-nCoV a reakciu na ňu sprevádza rozsiahla infodémia – príliš veľa informácií – niektoré presné a niektoré nie –, v dôsledku čoho je pre ľudí ťažké nájsť dôveryhodné zdroje a spoľahlivé usmernenia, keď to potrebujú. Čo však „infodémia“ znamená a ako súvisí s pandémiou COVID-19?

V tomto rozhovore hovorí Alexandre Alaphilippe z organizácie EU DisinfoLab o informačnej asymetrii, dezinformáciách a konšpiračných teóriách v súvislosti s pandémiou koronavírusu. Vysvetľuje ich dosah na spoločnosť a médiá a to, čo môžu ľudia urobiť, aby potlačili šírenie infodémie.

„Vo vlastnej bubline“

Sociálne platformy sú síce výborné na prepájanie ľudí, prispievajú však aj k vytváraniu tzv. „filtračných bublín“. Selektujú totiž informácie a ukazujú nám to, s čím sme už raz súhlasili a čo sa nám páčilo. Tieto filtre vedú k ilúzii vidieť celý obraz, zatiaľ čo v skutočnosti zostávame obmedzený na obmedzené mediálne prostredie, ktoré je spoločné najmä s podobne zmýšľajúcimi ľuďmi. Keďže takéto bubliny nenechávajú veľký priestor na odlišné názory a alternatívne zdroje, sú živnou pôdou pre klamstvá, ktoré sa v nich môžu šíriť a rozvíjať.

© Dom európskej histórie, Brusel, Belgicko

Falšované invázie

Otestuje sa, či sa vám podarí odhaliť vymyslenú informáciu. V tejto interaktívnej časti výstavy máte k dispozícii kontrolný panel na zostrelenie správ v sociálnych médiách a spravodajských príspevkov, ak obsahujú zavádzajúce informácie. Musíte to urobiť skôr, ako sa dostanú do spodnej časti obrazovky. Vierohodné správy môžete nechať prejsť alebo ich zostreliť zelenými nábojmi. Dôkladne si prezrite fotografie, nadpisy a podnadpisy, pomôže vám to odlíšiť fakty od výmyslov.

© Dom európskej histórie, Brusel, Belgicko

Ilustrácia z „Pucku“ od Fredericka Burra Oppera

Reportéri rozprávajú o rôznych príbehoch, z ktorých niektoré sú opísané ako „falošné správy“. Tento termín sa začal objavovať v americkej tlači na konci 19. storočia.

© Knižnica Kongresu, 1894, New York, Spojené štáty americké