Februárová revolúcia v roku 1917, ktorá zničila monarchiu, zjednotila proticirkvskú opozíciu od liberálov k socialistom, pričom prevzala ideály francúzskej revolúcie z roku 1789. V roku 1917 sa tvrdenia stali radikálnejšími a myšlienky demokratickej republiky boli nahradené výzvami Sovietov na priame vládnutie – prostredníctvom rád zástupcov pracujúcich a vojakov.
Napokon 7. novembra 1917 (alebo 25. októbra 1917 podľa Julijského kalendára, ktorý sa v tom čase používal v Rusku) Bolševici, ktorí boli pôvodne členmi a podporovateľmi radikálnej frakcie v rámci Ruskej sociálno-demokratickej strany práce, prevzali kontrolu v Petrograde a zvrhli ruskú dočasnú vládu, ktorá bola pri moci po obžalobe Tsar Nicholas II., ale ukázala sa ako neúčinná. Bola zriadená Rada ľudových komisárov novo vyhlásenej Ruskej sovietskej federatívnej socialistickej republiky.
Októbrová revolúcia v roku 1917 mala veľký vplyv na ruskú, európsku a svetovú históriu v 20. storočí. Viedlo to k vytvoreniu komunistického systému, ktorý mnohí Európania po desaťročia vnímali ako alternatívu fašizmu, ale aj parlamentnej demokracie a liberálneho trhového hospodárstva.
Komunisti (boľševici alebo Červení), ako aj ich protivníci Bieli využívali teror ako vojnový nástroj. Koncom roka 1918 boľševická Rada ľudových komisárov vydala dekrét s názvom O červenom terore, na základe ktorého sa povoľovalo strieľanie príslušníkov Bielej armády a väznenie „triednych nepriateľov“ v koncentračných táboroch.
Triumf komunizmu v Rusku vyvolal v celej Európe strach i nádeje, že socialistická revolúcia prekročí hranice Ruska. Nie, ale na celom kontinente došlo k niekoľkým komunistickým nepokojom, niekedy s priamou sovietskou podporou, napríklad vo Fínsku a Lotyšsku. Tieto povstania vedú k občianskym vojnám, v ktorých prichádza o život veľké množstvo ľudí. Komunistickej revolúcii sa však nepodarilo zvíťaziť mimo hraníc krajiny, ktorá sa v roku 1922 stala Sovietskym zväzom.
Marxistická ideológia sa použila na legitimizáciu režimu v ZSSR, ktorý spôsobil milióny úmrtí. Pri snahe o vytvorenie „nového sovietskeho muža“ zbavila ľudí základných slobôd a práv a zasahovala do ich samotného súkromia. Vladimir Ilyich Ulyanov, známy ako „Lenin“ (1870 – 1924), bol hlavnou postavou októbrovej revolúcie v roku 1917, ktorá viedla k vytvoreniu jednostranného štátu s vedúcou úlohou Bolševskej strany. Po svojej smrti v roku 1924 sa Lenin stal predmetom kultu osobnosti v Sovietskom zväze a Marxism-Leninizmus sa stal oficiálnou doktrínou totalitného režimu.
Po tom, ako Stalin nadobudol moc, bol systém koncom 20. rokov 20. storočia ešte represívnejší ako predtým. Až do smrti Stalina v roku 1953 boli milióny ľudí v ZSSR vyslané do gulagových táborov, stali sa obeťami masovej deportácie a hladomoru spôsobeného nútenou zhromažďovaním alebo boli vystavené iným formám prenasledovania. Z geopolitického hľadiska bol výsledkom ruskej revolúcie vzostup ZSSR ako totalitnej veľmoci, ktorá konkuruje USA o nadradenosť sveta.
