Nové vymedzenie neutrality v múzeách s Fadimou Arououovou

V nadchádzajúcom roku budú pozvaní rečníci podporovať účastníkov podujatia Echoes pri rozvíjaní ich vlastných kritických a tvorivých pohľadov na múzeá. Pomôžu kolektívu pri výbere „chýbajúcich“ príbehov, ktoré chcú vystavovať v Dome európskej histórie. 

Fadima pracuje ako politický poradca pre rozmanitosť a začlenenie na Univerzite v Antverpách a je pracovníkom s mládežou pre dievčatá v meste, čo je projekt, ktorého cieľom je posilniť postavenie dievčat a nebinárnych mladých ľudí vo veku od 12 do 18 rokov v Antverpách. Jej dielňa mala tieto ciele: 

• Zvýšiť informovanosť o koncepciách neutrality a začlenenia v kontexte historického múzea 
• Vytvoriť kritický a osobný pohľad na rozhodnutia múzea pri prezentácii histórie 
• Interaktívny prieskum stálej výstavy

Ako ovplyvňuje naša pozícia, náš referenčný rámec a naše výsady alebo zraniteľnosť našu prácu? Účastníci seminára sa touto otázkou zaoberali tým, že preskúmali koleso sociálnej identity, ako je znázornené ďalej. Každý vyjadril 5 minút na tieto otázky: 

• Existujú znaky totožnosti, o ktorých viete najviac? 
• Existujú znaky totožnosti, o ktorých najmenej viete? 
• Existujú charakteristiky identity, ktoré určujú, ako vidíte sami? 
• Existujú charakteristiky identity, ktoré určujú, ako vás iní vnímajú?

Výsledná skupinová konverzácia umožnila účastníkom pochopiť, ako nám niektoré aspekty môžu privilegovať, zatiaľ čo iné nám môžu spôsobiť väčšiu zraniteľnosť. Zároveň sa naše identity neustále vyvíjajú a vzájomne sa ovplyvňujú vo svete, v ktorom existujú rôzne spoločenské pozície a rôzne formy diskriminácie. 

Transparentnosť, pokiaľ ide o polohu, referenčný rámec a výsady alebo zraniteľné miesta, nám umožňuje uznať iné perspektívy a zahrnúť aj iné hlasy. 

Fadima a kolektív potom naďalej skúmali význam neutrality v múzeách. Na jednej strane ľudia vnímajú múzeá ako organizácie s historickým dedičstvom, ktoré zachovávajú a vzdelávajú sa na základe vedeckých a historických noriem. Majú dôveru verejnosti a autoritu, chcú byť inkluzívne a prístupné a tieto organizácie majú celkovú túžbu vyhnúť sa konfliktom. 

Kurátorské rozhodnutia sú zároveň základom toho, čo je a čo nie je vystavené v múzeu. Tieto rozhodnutia majú vplyv aj na výklad a vymedzenie tém a predmetov. Pracovníci múzeí prijímajú tieto rozhodnutia v kultúrnom a politickom kontexte a tieto rozhodnutia sú odrazom spoločenských hodnôt. Ďalšími aspektmi, ktoré treba zohľadniť pri úvahách o neutralite v múzeách, sú rôzne spôsoby financovania múzeí, ako aj koloniálny odkaz mnohých múzeí. 

V tejto súvislosti sú možné dva prístupy k rozmanitosti. Jedným z nich je povedať, že „nevidím farbu! Všetci sú si rovní! Stačí štandardné riešenie.“ Ďalej treba uznať: „Vidím farbu. Ľudia sú rôzni a majú rôzne potreby. Budeme potrebovať viacero riešení.“ 

V rámci prvého prístupu Fadima zdôraznila, že rovnaké zaobchádzanie nie je samo osebe problematické, ale že je dôležité neustále sa opýtať sa na koho alebo na čo sa neustále odkazuje pri zdôrazňovaní významu rovnosti.