Kde sa Európa začína a kde sa končí? Od nepamäti sa opisuje ako odlišná, kultúrne a historicky podmienená – ale z geografického hľadiska tvoria Európa a Ázia jeden svetadiel.
Záujem Európy o mapy a tvorbu máp má dlhú a pestrú históriu siahajúcu až do starovekého Grécka a Ríma. Objav námorných trás do oboch Amerík v 15. storočí zmenil pohľad Európanov nielen na známy svet, ale aj na seba samých.
Práce starovekých zemepiscov, napr. Klaudia Ptolemaia (asi 90 – 170 n. l.), nám umožňujú nahliadnuť do sveta známeho v ich dobe. Zobrazujú sa iba časti Európy, Ázie a severnej Afriky. Na určenie polohy konkrétnych miest používal Ptolemaios systém súradníc. Jeho mapy zostali základom európskej kartografie aj po 15. storočí.
Mapa sveta v Ptolemaiovom geografickom systéme
Taliansko, okolo r. 1454
Ioannis Rhosos
Ilustrovaný rukopis
Replika
Biblioteca Nazionale Marciana, Benátky, Taliansko
Mapy vytvorené v stredoveku často uprednostňovali kresťanské posolstvá a symboliku na úkor geografickej presnosti. V období renesancie sa európsky kontinent zobrazoval ako Panna Mária, čo vyjadrovalo jeho kresťanskú identitu.
Európa ako Panna Mária
Bazilej, Švajčiarsko, (1588) 1628
Z diela Cosmographia od Sebastiana Münstera (1488 – 1552)
© European Union 2016 / Dom európskej histórie, Brusel, Belgicko
Náš pohľad na svet je zvyčajne určovaný miestom, kde žijeme. Mapy sveta vytvorené mimo Európy to ukazujú mimoriadne jasne – náš kontinent sa zrazu zdá byť vzdialený a malý.
Mapa sveta
Čína, 2012
SinoMaps Press
Dom európskej histórie, Brusel, Belgicko
Európu, mýtickú princeznú z Fenície – dnešného Libanonu – uniesol grécky boh Zeus, ktorý sa jej zjavil v podobe bieleho býka. Zamiloval sa do jej krásy, a tak ju uniesol na ostrov Kréta.
Názov Európy sa s touto bájou spája od staroveku až po súčasnosť. Objavuje sa v umení, literatúre, náboženstve a politike, pričom príbeh a obrazy sa často stvárňujú nanovo tak, aby odzrkadľovali aktuálne problémy.
V grécko-rímskom svete bola Európa sediaca na chrbte býka – Dia –opakujúcim sa motívom na keramike, nástenných maľbách a mozaikách. K rozšíreniu tejto báje prispel aj vývoz gréckych váz.
Európa na býkovi
Z chrámu Y, Selinunte
Sicília, okolo r. 580 – 560 pred n. l.
Replika metópy
Museo Archeologico Regionale Antonio Salinas, Palermo, Taliansko
Báj o Európe sa často používala pri vyjadrovaní názorov na európsku politiku. Takéto stvárnenia siahajú od úsilia o paneuropeizmus zo začiatku 20. storočia až po hrôzy a násilie ničivých vojen.
“Barbaropa”
Nemecko, 1947
Heinz Trökes (1913 – 1997)
Olej na plátne
Dom európskej histórie, Brusel, Belgicko
V novších stvárneniach báje sa Európa predstavuje ako symbol európskej integrácie. Jej podoba sa objavuje na vodotlači bankoviek a používa sa na ilustráciu politických otázok, napríklad krízy eura.
Európa v kríze stredného veku
The Economist, Londýn, Spojené kráľovstvo, 31. mája 1997
Satoshi Kambayashi
Dom európskej histórie, Brusel, Belgicko
Čo kontinent spája? Čo by sa mohlo považovať za európske dedičstvo?
Európa je viac ako súčet národných dejín. Ide však o civilizáciu a kultúru, ktorá sa vyznačuje osobitnými tradíciami a hodnotami, ktoré sa vyvíjali v priebehu dejín?
Existujú niektoré základné prvky, ktoré sú pôvodne európske a rozšírili sa po celom kontinente. Možno ich považovať za typické znaky európskej kultúry? Ak áno, ktoré časti tohto európskeho dedičstva by sme mali zachovať, čo chceme zmeniť, proti čomu by sme mali namietať?
Kresťanstvo sa z Blízkeho východu rozšírilo do celej Európy, pričom získalo nesmierny vplyv a stalo sa charakterizujúcou črtou západnej civilizácie. Aj dnes európske hodnoty, tradície a kultúra odrážajú toto dlhoveké kresťanské dedičstvo.
Rezba stvárňujúca pápeža
Kostol sv. Martina v Utrechte, Holandsko, koniec 15. storočia
Dubové drevo
Museum Catharijneconvent, Utrecht, Holandsko
Vek osvietenstva v 18. storočí bol prelomom v kultúrnom a politickom rozvoji Európy. Zdôrazňovaním hodnoty rozumu a racionálneho myslenia podnietil obrovský rozvoj vo vede, filozofii, spoločnosti a politike.
Diderotova a d’Alembertova Encyklopédia
Paríž, Francúzsko, 1751 – 1772
Dom európskej histórie, Brusel, Belgicko
Demokracia je forma vlády, ktorá občanom umožňuje sebaurčenie, pričom politické rozhodnutia prijíma väčšina ľudí. Až v 20. storočí rozšírili európske demokracie právo voliť na všetkých dospelých občanov.
Ostrakón s Themistoklovym menom – hlas za jeho exil
Atény, Grécko, 5. storočie pred n. l.
Hlina
ΜουσείοΑρχαίαςΑγοράς/ Múzeum starovekej Agory, Atény, Grécko
Ak si pamätáme minulosť, znamená to, že nebudeme opakovať jej chyby? Zdá sa, že pamäť je nenahraditeľná. Je základom učenia sa a sebauvedomovania jednotlivcov aj sociálnych skupín.
Pamäť je však komplikovaný fenomén. Je selektívna a neodlučiteľne spätá so zabúdaním. Naše spomienky sú veľmi dôležitou súčasťou dejín a zásadne ovplyvňujú našu súčasnosť aj budúcnosť. To, ako si pamätáme rovnaký príbeh, sa neprestajne mení.
Pamäť je subjektívna a veľmi ju ovplyvňujú okolnosti. Denník Anny Frankovej, mladého židovského dievčaťa, ktoré sa skrývalo v Amsterdame počas nacistickej okupácie, sa stal celosvetovo známou knihou. Podobné svedectvá, ktoré zosobňujú dejiny, nám o nich niekedy môžu povedať viac ako historiografické analýzy.
Het Achterhuis / Denník mladého dievčaťa
Anna Franková (1929 – 1945)
Amsterdam, Holandsko, 1947
Dom európskej histórie, Brusel, Belgicko
Pamäť závisí od historického kontextu. Niekedy je motorom pomsty, inokedy zas vedie k zmiereniu. Táto veľmi symbolická chvíľa počas spomienky na prvú svetovú vojnu, na ktorej sa zúčastnili François Mitterrand a Helmut Kohl, predstavovala koniec historickej nenávisti medzi Francúzskom a Nemeckom.
Spoločný akt spomienky na bitku o Verdun
Verdun, Francúzsko, 22. septembra 1984
Fotografia
Axel Springer Syndication, Berlín, Nemecko
Pamäť možno manipulovať s cieľom vymazať a oslabiť spomienky. Vyretušovanie niektorých osôb z dejín je typické pre totalitné režimy. Keď Lev Trockij a Lev Kamenev upadli po roku 1929 do nemilosti Josifa Stalina, odstránili ich z tejto kultovej fotografie Lenina pri prejave.
Trockij a Kamenev po Leninovom boku a neskôr odstránení cenzormi
Moskva, Ruská socialistická federatívna sovietska republika, 5. mája 1920 a po roku 1929
Fotografia/Upravená fotografia
Getty Images, Amsterdam, Holandsko
