Life Beyond the Ruins: Výňatky z „Európy, ktorá vznikla v roku 1945“
Prečítajte si hlavné body našej živej online diskusie: „Európa(-y), ktorá vznikla v roku 1945“
Pri príležitosti 75. výročia konca druhej svetovej vojny usporiadal Dom európskej histórie živú diskusiu s názvom „Európa, ktorá vznikla v roku 1945“, v ktorej sa odzrkadlili bezprostredné aj dlhodobé dôsledky vojny. Pozvali sme štyroch rečníkov z celej Európy, aby zvážili politické prostredie v Európe po vojne, ako aj obavy a nádeje medzi rôznymi spoločnosťami. Ako sa rozbehla diskusia, diváci z celého sveta boli vyzvaní, aby svoje otázky predkladali členom panelovej diskusie, čo okrem iného otvorilo niektoré fascinujúce diskusie o rodovej rovnosti a studenej vojne v súvislosti s druhou svetovou vojnou.
Výročie ukončenia vojny v Európe je zložitou záležitosťou. Hoci nás teoreticky spájame ako Európanov, rozdeľuje nás aj v dôsledku rôznych spôsobov a dátumov, ktoré si pripomíname na národnej úrovni. Osobitné spôsoby spomienky na víťazský deň sa prejavili najmä v diskusii, ako vysvetlila profesorka Olga Malinova z Vysokej školy ekonómie Národnej výskumnej univerzity v Moskve, že vzhľadom na ťažkosti a neochotu pamätať si víťazstvo v dôsledku traumy 9. máj nebol dlhý čas štátnym sviatkom v Sovietskom zväze. Sovietski občania si preto skôr pripomínali deň víťazstva v súkromí. Keďže do 15. mája v Slovinsku stále prebiehali boje, spomienky na Deň víťazstva sa líšia aj v Slovinsku.
Európa v ruinách
Keď sa skončila druhá svetová vojna, Európa sa zrútila. Bolo potrebné obnoviť celé mestá, ako aj spoločenskú infraštruktúru. Emocionálna trauma, ktorú priniesla vojna, je zrejme menej zrejmá pre moderné publikum. Rodiny boli vykorisťované a odlúčené, pričom sa rozdeľovali ľaví ľudia hlad a bezdomovectvo prevládalo vo väčšine Európy. V priebehu diskusie profesorka Tatjana Tönsmeyerová z univerzity vo Wuppertale upriamila pozornosť na skutočnosť, že tieto okolnosti viedli k emocionálnemu konfliktu ľudí počas celej okupácie. Keď sa vojna skončila, ľudia na celom kontinente zažili pocit šťastia a radosti, ale zároveň sa objavili aj pocity traumy, morálnej paniky a dokonca pomsty. Zložitosť týchto pocitov sťažila emocionálnu obnovu a liečenie po nich.
Zaujímavé je, že táto emocionálna dohoda prispela aj k niektorým silným väzbám v celej Európe. Profesor Pieter Lagrou, Université Libre de Bruxelles, všeobecne zdôraznil, že jedným z výsledkov vojny sú silné a spoločné väzby medzi vysídlenými utečencami. Utečenci z celej Európy náhle pociťovali hlboké vzájomné prepojenie. Spojenie, ktoré by nevedeli, keby to nebolo pre ich spoločné skúsenosti a traumu.
Úloha žien
Na otázku o úlohe žien počas vojny profesorka Tatjana Tönsmeyerová poukázala na to, že počas vojny na miestnej úrovni v spoločnosti veľmi jasne chýbali muži. Bez ohľadu na to, či boli muži navrhnutí armáde alebo uväznení v zahraničí, muži boli viac-menej neprítomní v civilných spoločnostiach v celej Európe. V dôsledku toho ženy prevzali prácu, ktorú tradične vykonávali muži, ako napríklad manuálnu prácu. Otázka, či vojna skutočne priniesla ženám skutočnú emancipáciu, je predmetom ďalšej diskusie.
Existovalo silné očakávanie, že z vojnového úsilia všetkých občanov by mala vyplynúť spravodlivejšia spoločnosť, a teda väčšia podpora prechodu na sociálne hospodárstvo. V mnohých krajinách sa dosiahla spoločná dohoda, že len silný štát by mohol stáť na čele krízy a obnovy Európy. Vlády z oboch strán politického spektra vo všeobecnosti podporovali silnejší štát. Po rokoch nedostatku a prideľovania boli sociálne programy na vzostupe, keďže krajiny mali ťažkosti s opätovným získaním svojich základov a starostlivosti o svojich občanov. Tým sa položili základy pre rovnocennejšiu spoločnosť v Európe.
COVID-19 v kontexte druhej svetovej vojny
Na otázku o podobnostiach medzi povojnovými rokmi a súčasnou situáciou v Európe pri riešení pandémie COVID-19 panelová diskusia poznamenala, že jednou z podobností je dôvera v silný štát. Pravidlá a predpisy sa akceptujú pri riešení prebiehajúcej pandémie európskymi vládami, ale keďže sa situácia začína pod kontrolou, narastajú obavy z obmedzení osobnej slobody. Keďže Európa pomaly otvára nielen svoje spoločnosti a hranice, význam stratégií a plánovania sa stáva zrejmým – ďalší názor, ktorý odráža povojnové roky.
Keď účastníci diskusie predniesli svoje záverečné poznámky, profesor Pieter Lagrou poznamenal, že od roku 1945 ľudia čakajú na rovnaký veľký okamih roztrhnutia, ktorý by svetu umožnil začať nový začiatok. Súčasná pandémia môže do určitej miery ponúknuť príležitosť na nový dialóg medzi európskymi spoločnosťami a štátom a mať na našu históriu podobný dlhodobý vplyv ako druhá svetová vojna.