Hosťujúca pošta: Aké príbehy hovorí Európa?
Aké príbehy hovorí Európa? Naladenie do naratívov, ktoré formujú minulosť, súčasnosť a budúcnosť
Ana Vasconcelos Martins a Sophie L. Vériter
Výskumní asistenti, európske príbehy, program Dahrendorf, Centrum európskych štúdií, Oxfordská univerzita
Naratívy, akoby mohli byť, sú silnými silami histórie, ktoré formujú udalosti rovnako ako udalosti, ktoré ich formujú. V čase, keď Európa čelí mnohým výzvam – hospodárskym, sociálnym, environmentálnym, politickým, dokonca existenčným a základným – príbehy, ktoré Európa teraz hovorí, určia, čo sa stane o desať rokov a neskôr. Preto je dôležité pochopiť hlavné naratívy, ktoré pripravujú budúcnosť, ku ktorej Európa smeruje.
Pri príležitosti 10. výročia svojej konferencie v máji 2019 Dahrendorfský program pre štúdium slobody oficiálne spustil projekt európskych príbehov, ktorý financuje nadácia Mercator, nadácia ZEIT a nadácia Friedrich Naumann. Cieľom projektu je zachytiť príbehy, ktoré Európa robí a mala by povedať, ako aj to, čo chcú Európania urobiť v budúcnosti.
Ako uviedol profesor Timothy Garton Ash, režisér európskych príbehov, v tom čase existuje potenciálne toľko európskych príbehov, koľko je Európanov. Bez ohľadu na to, koľko jedinečných momentov formuje naratív každého jednotlivca, existujú minulé momenty, obavy a nádeje na budúcnosť Európy, ktoré sú prierezové vo vzťahu k skúsenostiam Európanov z celého kontinentu.
Výskum a podujatia
Náš tím viac ako 20 výskumných pracovníkov z celej Európy sa rozhodol vytýčiť rozhodujúce momenty a ciele, ktoré predstavujú príbehy Európy, a to kombináciou týchto výskumných metód:
- Kvalitatívne rozhovory a vlastné pohovory s ľuďmi z rôznych generácií, miest a sociálneho prostredia, ako aj odborníkmi z rôznych tematických oblastí;
- Prieskum verejnej mienky o politických preferenciách EÚ v spolupráci s projektom eupinions nadácie Bertelsmann,
- Sekundárny výskum: údaje získané z iných normatívnych, opisných a analytických projektov, ako aj z interaktívnych iniciatív, ako sú webové stránky, podcasty a hnutia týkajúce sa tematických oblastí európskych príbehov.
Od 10. výročia konferencie v Dahrendorfe, počas ktorej sa o výskume v rámci projektu diskutovalo medzi odborníkmi z rôznych oblastí, ako je politika a divadlo, náš tím zorganizoval aj konferenciu s „post89ermi“ (narodenými približne v rokoch 1980 až 2000) v spolupráci s Nadáciou Mercator v Berlíne, na ktorej sme uskutočnili diskusný prieskum o hlavných otázkach príbehov Európy. Uskutočnili sme aj dva semináre so študentmi stredných škôl v Nemecku, na ktorých sa diskutovalo o generačných postojoch k budúcnosti Európy. Tieto podujatia poskytli poznatky a spätnú väzbu, ktoré sa ukázali ako kľúčové pre navrhovanie nášho prebiehajúceho výskumu.
Hlavné predbežné zistenia
Naši respondenti odpovedajú na súbor šiestich otázok o momentoch, ktoré považujú za najdôležitejšie vo svojich skúsenostiach s Európou. Na základe prvých 117 z týchto prebiehajúcich rozhovorov, ktoré možno vidieť na webovom sídle európskych príbehov, sú osobné skúsenosti, ako je štúdium a cestovanie do zahraničia, skôr formatívne než konkrétne historické udalosti. Sloboda pohybu je preto najdôležitejšou vecou, ktorú väčšina respondentov tvrdí, že Európa pre nich osobne urobila. Väčšina respondentov v Spojenom kráľovstve a v iných európskych krajinách považuje brexit za najhorší moment v nedávnej európskej histórii. Mnohí, najmä východoeurópski, nazývajú Východné rozšírenie v roku 2004 za svoju najlepšiu európsku chvíľu.
Riešenie zmeny klímy je najobľúbenejšou odpoveďou na poslednú otázku z rozhovorov o tom, čo by naši respondenti chceli, aby EÚ dosiahla do roku 2030. Toto zistenie čiastočne poskytlo informácie o otázkach, ktoré sme položili Európanom v našom prvom osobitne zadanom prieskume verejnej mienky o politických preferenciách EÚ. Okrem politiky v oblasti zmeny klímy sme sa pýtali aj na názory ľudí na pracovné miesta a sociálne zabezpečenie. Z prieskumu zahŕňajúceho viac ako 12,000 respondentov vo veku od 16 do 69 rokov vo všetkých 27 členských štátoch EÚ a v Spojenom kráľovstve boli dve z našich najpozoruhodnejších zistení: a) „71 % Európanov je za univerzálny základný príjem (UBI)“; a b) „53 % mladých Európanov si myslí, že autoritárske režimy sú lepšie vybavené na riešenie klimatickej krízy“. Tento prieskum uskutočnili naši partneri v období od 5. do 25. marca 2020, čo pravdepodobne odráža vplyv pandémie na obavy našich respondentov.