Znižovanie množstva odpadov

V meste Žalec stojí 130-ročný dom, ktorý potrebuje renováciu, ktorý pred niekoľkými rokmi zmenil vlastníkov. Kúpil ju Andrej Fideršek, ktorý začal renováciu s cieľom vytvoriť „dom na nulový odpad“. Chce opätovne použiť čo najviac existujúcich materiálov a čo najmenej vyhadzovať s cieľom znížiť vplyv na životné prostredie, keďže stavebníctvo je jednou z najväčších záťaží pre životné prostredie. Plán obnovy s víziou udržateľnejšieho života získal ocenenie z Nového európskeho Bauhausu.

Závod v Dăbuleni bol otvorený v 70. rokoch 20. storočia na výrobu potrubí pre zavlažovací systém Sadova-Corabia počas obdobia štátneho socializmu. Bola to jedna z najmodernejších rumunských tovární, ktoré takmer 10 rokov využívali britskú technológiu a odborné znalosti. Závod bol zatvorený v 90. rokoch 20. storočia, pretože zavlažovacie systémy sa prestali používať.

Ion Giugal pracoval od roku 1972 ako zvárač a pokračoval v tom aj po revolúcii v roku 1989. Nadbytočný kovový šrot alebo guma z výroby rúrok boli predané pracovníkom a mnohé predmety vyrobené z tohto materiálu sú stále v pracovnom stave vo svojich dvoroch.

„Nulový odpad“ a „menej odpad“ sú v čase environmentálnych kríz mimoriadne dôležitými koncepciami. Ako sa ukázalo, pred mnohými rokmi už spoločnosti fungovali vo veľkej miere udržateľným spôsobom bez toho, aby vytvárali obrovské množstvo odpadu, a namiesto toho, aby vyrábali nové predmety, opravovali, rozdrvovali a opravovali staré predmety, čím sa minimalizovala potreba vyrábať nové. Textilný odpad je pre našu planétu obrovským problémom. Počet vyrobených odevov, ktoré sa nikdy nebudú nosiť, je obrovský. Niekedy je vhodné pozrieť sa späť a inšpirovať sa tým, ako boli jednotlivé výrobky raz ocenené, o ktoré sa starali a ako sa o ne opätovne použili.

Múzeum získava a uchováva zdroje. Toto uchovávanie sa uskutočňuje väčšinou v tajnosti, je však kľúčové, ak sa majú predmety odovzdávať budúcim generáciám a študovať a vystavovať v budúcnosti. „Preventívna ochrana“ je navrhovanie výstavného priestoru tak, aby sa v prvom rade zabránilo poškodeniu. Prevencia je totiž lepšia ako liečba. Riešenie príčin a nielen symptómov poškodenia predmetov chráni predmety a zbierku, a preto je udržateľné vo všetkých ohľadoch. Ochrana pred škodami znamená aj vyčerpanie menšieho množstva zdrojov a produkciu menšieho množstva odpadu v dlhodobom horizonte.

Táto videospráva pozostáva z rozhovoru s medzikomunálnou spoločnosťou Intradel, ktorá zbiera a nakladá s odpadom z domácností v 72 z 84 obcí v belgickej provincii Liège. Manažér Jean-Jacques De Paoli opisuje vývoj poslania Intradelu od svojho vzniku v roku 1979. V súčasnosti sa medzikomunálna spoločnosť usiluje o „nulový odpad“ s rôznymi činnosťami na zníženie množstva odpadu na obyvateľa v provincii Liège. Pohovor uskutočnil Výskumný odbor múzea valónskeho života v rámci svojej dočasnej výstavy „Ordures. L’expo qui fait le tri“.

Ide o detektívov, ktorí ako novinári, keď ich nazývali, hľadajú indície, ktoré ich môžu vysledovať až k páchateľom, pokiaľ ide o nakladanie s odpadom. Benoit Vandevelde vysvetľuje, ako je práca inšpektora pokladnice.

V tomto videu vidíme, že tí, ktorí sa zaoberajú nakladaním s odpadom v teréne, majú vedieť konkrétne svoje mesto a spoločnosť vo všeobecnosti, ako napríklad garbológovia.

Ak naše spotrebiteľské návyky – ako je strava, hygiena a výrobky zdravotnej starostlivosti – môžu povedať niečo o spôsobe, akým žijeme..., nie sme to, čo vyhodíme?

V rámci osobitnej výstavy „Dátum skončenia platnosti“ bola vytvorená dôležitá iniciatíva: spoločné využívanie potravín.

Spoločné využívanie potravín je komunitárnym, udržateľným a úctivým postupom, ktorý šetrí cenné potraviny z koša!

V iniciatíve sa vyzýva na ukončenie kultúry odhadzovania a nadbytočných obalov a dobré využitie nadbytočných potravín.

Toto je rozhovor so Sabine Meunierovou, veľvyslankyňou pre nulové odpady v belgickom La Louvière. Hovorí o svojej ceste k nulovému plytvaniu od svojich predbežných a počiatočných chýb a o tom, ako riadi tento nový životný štýl so svojou rodinou. Pohovor uskutočnil Výskumný odbor múzea valónskeho života v rámci svojej dočasnej výstavy „Ordures. L’expo qui fait le tri“.

Čo v skutočnosti vieme o odpade, ktorý vznikol pri masovom šírení jednorazových menštruačných výrobkov od 50. rokov 20. storočia? Sedem rozhovorov v tejto sérii poskytuje veľmi odlišné poznatky o téme menštruačného odpadu. V tomto prípade sa pýtame Larissa Copello z mimovládnej organizácie „Nulový odpad v Európe“, aké sú hlavné problémy s jednorazovými menštruačnými výrobkami a ako by sa dali vyriešiť. Rozpráva nás o základoch svojej práce a manifeste krvi. Okrem toho kladie otázku: čo by sa zmenilo, ak by muži mohli menštruovať?