Lili Sohn – Práva žien a orgány žien

V histórii Európy 20. a 21. storočia nastal pokrok, pokiaľ ide o právo žien rozhodovať o svojom tele a sexualite. No tieto práva ešte stále narážajú na vážne prekážky. Dostávame sa späť? Akým výzvam v súčasnosti čelíme, aké možné riešenia sa črtajú a prečo máme ešte nádej?

Pre mňa je právo na umelé prerušenie tehotenstva dobrým globálnym ukazovateľom práva žien rozhodovať o vlastnom tele.

Vo Francúzsku bol v auguste 2020 zavedený zákon, ktorým sa predlžuje zákonná lehota na umelé prerušenie tehotenstva z 12 na 14 týždňov. Tento zákon schválilo Národné zhromaždenie, no senát ho zamietol, až ho napokon po búrlivých diskusiách prijal na začiatku roka 2022.

Zákon to povoľuje, no stále sa o tom diskutuje!

Mám dojem, že ochota znovu sa venovať rozhodnutiam týkajúcim sa našich orgánov, antikoncepcia, interrupcia, pôrod, menštruácia, menopauza, masturbácia, sexualita..., presahuje militantný rámec a v skutočnosti zachádza do osobnej a rodinnej sféry. Svedčí o tom záplava najrôznejších kníh, dokumentárnych filmov či účtov na Instagrame.

Stále je množstvo prekážok v oblasti politiky, medicíny a farmaceutického priemyslu... ale feminizmus pomaly preniká do všetkých tém, čo je úžasné!

Ženské telo (prsia, vagína atď.) sú zjavne ústredným prvkom vašej výtvarnej tvorby. Aké reakcie to vyvoláva u vašich čitateľov? A u ľudí, ktorí sa zúčastňujú na vašich seminároch? Reagujú rôzne generácie odlišne?

V čase, keď som mala rakovinu, som si uvedomila, že vôbec nepoznám svoje telo. A takisto som zistila, že mnohé rozhodnutia boli prijaté bez môjho vedomia a bez toho, aby mi ich niekto vysvetlil.

Tak som pochopila, že kontrola nad tým, čo sa deje s telom, závisí od vedomostí. To bol pre mňa jediný spôsob, ako zase získať moc nad tým, čo mi patrí, a nepripustiť, aby o tom rozhodovala medicína.

Stretávala som sa s lekármi, pôrodnými asistentkami a združeniami a kládla som im množstvo otázok. Potom som kreslila vagínu, maternicu, klitoris, Bartholiniho žľazy, tkanivo v močovej rúre a Skeneho žľazy... Predstavovala som si, ako to všetko spolu komunikuje a je súčasťou môjho tela (aj keď je rozdiel medzi projektovaním domu a spôsobom, akým v ňom potom žijete).

Toto všetko je komikse a zverejnila som to aj na sociálnych sieťach (pred viac ako 5 rokmi, vtedy to bolo menej rozšírené ako dnes, keď sa objavuje oveľa viac obrázkov klitorisu a vagíny) a dostávala som veľa reakcií.

Moje publikum je veľmi rozmanité: od tínedžerov po staršie ženy. Tieto témy sú však stále spojené s veľkým ostychom. Preto používam humor a kreslím, vďaka tomu som menej direktívna;).

Všímam si, najmä na konferenciách s fyzickou účasťou, že keď sa už raz ľady prelomia, každý sa začne o tieto intímne témy zaujímať a chce (a potrebuje) sa o nich rozprávať. 

Moja komiksová kniha Vagin tonic vyšla pred viac ako 5 rokmi a aj tak stále dostávam veľa listov, podľa ktorých to mnohým dobre padlo.