Obnova Európy
Rok 1945 – Európa je v troskách, ľudia nemajú jedlo, palivo ani bývanie. Zúfalo sa hľadajú stratégie prežitia a pokračuje vojnový prídelový systém, aby sa uspokojili aspoň základné potreby. Milióny utečencov, vyhnancov a vysídlencov hľadajú prístrešie. Európa je do veľkej miery odkázaná na pomoc zvonka.
Virtuálna prehliadka
Hranice sa zmenili a nútene sa presídľovali celé skupiny obyvateľstva. Západní Spojenci súhlasili s posunom poľskej hranice na západ aj s ovládnutím baltských štátov Sovietskym zväzom. K ďalším zmenám hraníc došlo v Taliansku, Bulharsku, Rumunsku, Maďarsku a Československu. Nemecko a Rakúsko boli rozdelené na okupačné zóny.
Lídri Spojencov nanovo skladajú Európu
Londýn, Spojené kráľovstvo, 1945
Karikatúra
Reprodukcia
Punch, Londýn, Spojené kráľovstvo
Akútny nedostatok mužov znamená, že rekonštrukčné práce postupujú prevažne len vďaka ženám, mladým ľuďom a vojnovým zajatcom.
Ženy pracujú na odstraňovaní trosiek
Tallinn, Estónsko, 1945
Fotografia
Rahvusarhiiv, Tallinn, Estónsko
Rady na chlieb sú bežným javom a vynaliezaví ľudia zužitkovávajú všetko, čo sa im dostane do rúk, na kúrenie, ošatenie a ostatné najnutnejšie potreby.
Prídelové lístky
Maďarsko, 40. roky 20. storočia
Replika
Magyar Nemzeti Múzeum, Budapešť, Maďarsko
Studená vojna
Zhodením atómových bômb na Japonsko v roku 1945 sa USA stali novou svetovou veľmocou. Rovnaký status získal v roku 1949 aj Sovietsky zväz, keď vyvinul vlastnú atómovú bombu. V období rokov 1945 až 1949 sa medzi bývalými spojeneckými veľmocami vytvorila priepasť v každej medzinárodnej otázke, keď na jednej strane stáli USA, Veľká Británia a Francúzsko a na opačnej strane Sovietsky zväz.
Virtuálna prehliadka
Znovu sa vynorili ostré ideologické rozdiely medzi liberálnymi demokraciami na Západe a komunizmom na Východe, ktoré zvyšovali hrozbu novej svetovej vojny.
Prvá atómová bomba Sovietskeho zväzu
Moskva, Sovietsky zväz, druhá polovica 20. storočia
Fotografia
Политехнический музей / Polytechnické múzeum, Moskva, Rusko
Prostriedky z Marshallovho plánu boli ponúknuté väčšine krajín západnej aj východnej Európy, no Sovietsky zväz nariadil vládam štátov, ktoré boli pod jeho vplyvom, aby ponuku odmietli, čo prispelo k ešte hlbšiemu rozdeleniu kontinentu. V čase skončenia realizácie tohto plánu prekonali všetky štáty, ktoré pomoc prijali, svoju predvojnovú hospodársku úroveň.
Stalin sa pokúša blokovať Marshallov plán
The New York Times, Spojené štáty americké, 1947
Edwin Marcus
Karikatúra
Reprodukcia
The New York Times, Spojené štáty americké
Západný aj východný blok sa zo všetkých síl snažili vykresliť svoj model spoločnosti ako ten lepší. Východ sa pridržiaval komunistickej ideológie nahrádzajúcej kapitalizmus a opieral sa o štátom plánované hospodárstvo a vládu jednej strany. Tieto hospodárske a politické charakteristiky sa predkladali len ako dočasný krok k beztriednej a bezštátnej spoločnosti.
ZSSR USA
Paríž, Francúzsko, 1968
Roman Cieslewicz
Plagát
Reprodukcia
Dom európskej histórie, Brusel, Belgicko
Budovanie sociálneho zabezpečenia
Päťdesiate a šesťdesiate roky 20. storočia znamenali pre väčšinu Európanov výrazné zlepšovanie životných podmienok. Hospodársky rast a zavedenie sociálneho štátu prinieslo lepšie bývanie, vzdelávanie, zdravotnú starostlivosť a sociálne služby.
V západnej Európe sa verejné plánovanie realizovalo spolu s obnovou súkromného sektora. V komunistickom tábore však štátom riadené plánované hospodárstva ovládali všetky národné zdroje a svojvoľne zasahovali do každodenného života občanov. Rozdiely medzi trhovými a štátnymi hospodárstvami boli zjavné.
Virtuálna prehliadka
Typickým výrobkom tohto obdobia je plastová stolička v tvare písmena S od dánskeho návrhára Vernera Pantona. Návrhári v komunistických štátoch sa takisto snažili dokázať svoje dizajnérske schopnosti a vo východnom Nemecku sa onedlho začalo s výrobou stoličky v tvare písmena Z.
Stolička v tvare S
Západné Nemecko, 60. roky 20. storočia
Verner Panton (1926 – 1998)
Plast
Dom európskej histórie, Brusel, Belgicko
V tomto období došlo v európskych systémoch vzdelávania k obrovským zmenám. Vďaka prekvitajúcemu hospodárstvu a sociálnemu štátu sa zvýšilo štátne financovanie na všetkých úrovniach, čo znamenalo, že väčší počet detí a mladých ľudí mal lepší prístup k vzdelávaniu, ktoré prestalo byť výsadou privilegovanej menšiny.
Triedna fotografia
Bulharsko, 60. roky 20. storočia
Súkromná zbierka
Satelitné mestá a veľké sídliská sa budovali podľa zásad modernistickej architektúry. Dopravné uzly a strediská sociálnych služieb boli lemované dlhými kilometrami rovnakých blokov zo šedého betónu. Negatívne následky takéhoto extrémneho funkcionalizmu a neúprosnej estetickej typizácie na životy ľudí a štruktúru spoločnosti sa prejavili až neskôr.
Maketa trojizbového bytu WBS 70
Východné Nemecko, 70. roky 20. storočia
Replika
Deutsches Historisches Museum, Berlín, Nemecko
Toto kreslo z Eastmanovej detskej zubnej kliniky nám pripomína, že zdravotná starostlivosť v predvojnovej Európe z veľkej časti závisela od štedrosti súkromných darcov, akým bol napríklad americký podnikateľ George Eastman. V 30. rokoch 20. storočia založil a sponzoroval niekoľko zubných kliník v Európe, ktoré sa po vojne začlenili do služieb verejného zdravotníctva.
Zubárske kreslo z Eastmanovej zubnej kliniky
Štokholm, Švédsko, 50. roky 20. storočia
Eastmaninstitutet, Štokholm, Švédsko
Vlastnenie auta, kedysi výsada bohatých, sa stalo dostupné pre čoraz väčší počet ľudí a symbolizovalo európsku prosperitu. No vo východnom bloku, kde výroba nikdy neuspokojovala dopyt, boli autá luxusnými predmetmi, na ktoré sa niekedy muselo čakať aj niekoľko rokov. Kultové značky, napríklad taliansky FIAT, predávali licencie iným európskym štátom.
Automobil Zastava 750 vyrábaný v licencii spoločnosti FIAT
Juhoslávia, 1978
Dom európskej histórie, Brusel, Belgicko
Medzníky Európskej integrácie I
Ovládnutie východnej Európy Sovietskym zväzom a jeho konfrontácia so Spojenými štátmi americkými po druhej svetovej vojne priniesli svetu dva nové pojmy: železná opona a studená vojna. S americkou podporou sa v západnej Európe zlepšili predpoklady na užšiu spoluprácu.
Virtuálna prehliadka
V západnej Európe, ktorá sa cítila čoraz viac uväznená medzi oboma superveľmocami, si nádej na zjednotenú Európu získavala obľubu. Predstava kontinentu ako „tretej sily“ postupne vydláždila cestu k intenzívnejšej cezhraničnej spolupráci.
Európa v studenej vojne
Francúzsko, okolo roku 1948
Plagát
Reprodukcia
Centre international de recherche sur l’imagerie politique, Paríž, Francúzsko
Ak chcete mať „Spojené štáty európske“, potrebujete konkrétne veci ako cestovný pas a spoločnú menu. Nezávislé združenie s názvom Európske hnutie už v 40. rokoch 20. storočia viedlo kampaň v tomto duchu a rozširovalo fingované preukazy totožnosti a bankovky.
Predstava budúcej európskej bankovky
Holandsko, 1949
Reprodukcia
International Institute for Social History, Amsterdam, Holandsko
Všimnite si spôsob písania názvu EUROP na tomto železnom ingote z roku 1953. Chýba posledné písmeno – „E“ podľa francúzskeho pravopisu alebo „A“ podľa nemeckého, holandského a talianskeho pravopisu. Je to pôsobivý príklad kompromisu, na ktorom spočívalo nové Európske spoločenstvo uhlia a ocele.
Odliatok symbolizujúci Schumanov plán
Luxembursko, 1953
Železo
Replika
Fondation Jean Monnet pour l’Europe, Lausanne, Švajčiarsko
Pamiatka holokaustu
Mlčanie, neuznanie, popieranie: takto sa v povojnovom období pristupovalo k holokaustu, ktorý sa po hebrejsky nazýva šoa.
Národy v zúfalej snahe o opätovné nadobudnutie sebaúcty potláčali pocity viny a spolupáchateľstva a utápali sa vo vlastných spomienkach na utrpenie a núdzu. Nová realita studenej vojny uľahčila ignorovanie chýb minulosti.
Dnes je však uznanie tohto bezpríkladného zločinu proti ľudskosti stredobodom diskusií o európskej pamäti.
Umelci Ritula Fränkelová a jej manžel Nicholas Morris vytvorili v roku 2001 umelecké dielo Jozefov plášť. Plášť voľakedy patril Ritulinmu otcovi Josefovi Fränkelovi, ktorý prežil holokaust.
Jozefov plášť
Darmstadt, 2001
Ritula Fränkel, Nicholas Morris
Dom európskej histórie, Brusel, Belgicko