Rok 1914 bol pre Európu zlomový. Európa dosiahla politický, hospodársky a kultúrny vrchol svojej globálnej moci.
Vypuknutie prvej svetovej vojny, prvej industrializovanej masovej vojny, viedlo k nebývalej skaze nielen na bojisku, ale aj v spoločnosti ako celku. Tieto štyri roky bezprecedentného svetového konfliktu otriasli Európou v základoch.
Táto katastrofa odštartovala najvražednejšie storočie v dejinách Európy a jej traumatické následky sa hlboko vryli do európskej pamäte.
V roku 1915 sa nemeckým jednotkám pri belgickom meste Ypres prvýkrát podarilo použiť jedovatý plyn. Myšlienka využiť plyn ako zbraň sa zrodila v úsilí prekonať patovú situáciu zákopovej vojny. Použitý bol chlór, bróm aj horčičný plyn. Hoci boli skutočné straty na životoch obmedzené, psychologický účinok na vojakov bol závažný. Plynová maska je dokonalým príkladom odľudštenia jednotlivca v tejto vojne.
Vojnové plynové masky
Spojené štáty americké
1917
Hulton Archive/ Stringer/ Getty
28. júna 1914 bosniansky Srb Gavrilo Princip, ktorý sa usiloval o juhoslovanský štát nezávislý od Rakúska, v Sarajeve zavraždil následníka rakúsko-uhorského trónu, arcivojvodu Františka Ferdinanda, a jeho ženu. Tento čin narušil krehkú rovnováhu síl a uvrhol celý kontinent do vojny.
Pištoľ použitá pri sarajevskom atentáte
Belgicko, 1910
Heeresgeschichtliches Museum, Viedeň, Rakúsko
Podľa odhadov zahynulo v prvej svetovej vojne 10 miliónov vojakov. Pozostatky mnohých z nich sa nikdy nepodarilo identifikovať. To viedlo v celej Európe k vzniku pojmu „neznámy vojak“, ktorý ľuďom umožnil pripomenúť si pri hroboch a verejných pomníkoch tých, čo padli v boji. Zjavne nezmyselné krviprelievanie po vojne zdiskreditovalo vládnuce triedy. Tvár európskej krajiny, zjazvená vojnou, sa navždy zmenila. Dnes nám svedectvo o týchto udalostiach podávajú bojiská, archeologické pozostatky a hroby.
Označenie hrobu neznámych vojakov
Front na rieke Soča, Rakúsko-Uhorsko, 1914 – 1918
Betón a ostnatý drôt
Kobariški muzej, Kobarid, Slovinsko
V dôsledku prvej svetovej vojny sa staré impériá rozpadli a vznikli nové štáty. Rástol vplyv pacifizmu a myšlienky európskej integrácie.
Parlamentná demokracia začala prekvitať v celej Európe, kým Sovietsky zväz sa stal prvou komunistickou diktatúrou. Do roku 1939 však väčšina týchto demokracií zlyhala a väčšina Európanov žila v autoritárskych či totalitných režimoch, ktoré násilne kontrolovali verejný aj súkromný život a obmedzovali osobné slobody.
Nacisti sa dostali k moci v roku 1933 a nastolili totalitný režim, ktorý árijských Nemcov považoval za biologicky nadradenú rasu predurčenú na ovládnutie Európy. Židia boli obviňovaní z problémov Nemecka a z tajných plánov na ovládnutie sveta.
Kult osobnosti Josifa Stalina sa začal prejavovať krátko po tom, ako koncom 20. rokov 20. storočia prevzal moc v Sovietskom zväze, a svoj vrchol dosiahol po sovietskom víťazstve v druhej svetovej vojne.
Zdvihnite vyššie zástavu Marxa, Engelsa, Lenina a Stalina!
Sovietsky zväz, 1933
Gustavs Klucis (1895 – 1938)
Plagát
Reprodukcia
Российская государственная библиотека / Ruská štátna knižnica, Moskva, Rusko
Ústavy krajín v celej Európe priznali mužom – a v mnohých prípadoch aj ženám – právo voliť. Moc štátu sa obmedzila, čo znamenalo skutočný prelom pre demokraciu.
Volebná urna
Fínsko, začiatok 20. storočia
Museokeskus Vapriikki, Tampere, Fínsko
Počas zhromaždenia Spoločnosti národov 7. septembra 1929 francúzsky minister Aristide Briand vyzval európske krajiny, aby jednohlasne odsúdili vojnu a prijali politiku odzbrojovania. Bolo to po prvýkrát, čo európsky štát iniciatívne navrhol spoločný európsky postup.
Aristide Briand (1862 – 1932)
Francúzsky politik
Francúzsko, 20. roky 20. storočia
© Archív historických fotografií Granger/ Alamy Stock Photo
Španielska občianska vojna vypukla v roku 1936 a skončila sa víťazstvom Francovej diktatúry v roku 1939. Jeho štátny prevrat namierený proti druhej španielskej republike je názorným príkladom dobovej konfrontácie medzi diktatúrou a demokraciou. Bombardovanie baskického mesta Guernica 26. apríla 1937 nemeckými a talianskymi lietadlami bolo jednou z najstrašnejších udalostí španielskej občianskej vojny.
“Guernica"
Francúzsko, 1937
Bronzová socha
René Iché (1897 – 1954)
Dom európskej histórie, Brusel, Belgicko
Nacistický režim surovo utláčal svojich nepriateľov a staral sa aj o to, aby tí, ktorých považoval za bezpečnostné riziko z dôvodu politického nesúhlasu, občianskej neposlušnosti alebo odboja, skončili v koncentračných táboroch.
Vzorovník označení väzňov
Koncentračný tábor Dachau, Nemecká ríša, asi 1938 – 1942
Reprodukcia
KZ-Gedenkstätte Dachau, Dachau, Nemecko
Druhá svetová vojna sa často opisuje ako totálna vojna, v ktorej zanikol rozdiel medzi vojakmi a civilným obyvateľstvom. Milióny ľudí sa stali obeťami masových popráv, deportácií, hladu, nútených prác, koncentračných táborov či bombardovania.
Za nacistickej vlády boli milióny osôb zavraždené v rámci systematických sociálnych a etnických čistiek. Genocída európskych Židov sa z hľadiska svojho rozsahu a byrokratickej formy stala udalosťou, ktorá v dejinách nemá obdobu. V strednej a východnej Európe, ktorá sa stala dejiskom zrážok národného socializmu a stalinizmu, mala táto vojna osobitne krutý charakter.
1. septembra 1939 uvrhli kontinent do vojny ambície Nemecka na územnú expanziu a ovládnutie Európy. Hitler a Stalin sa týždeň predtým dohodli na zmluve o neútočení, ako aj na tajnej klauzule, ktorou strednú a východnú Európu rozdelili na nacistickú a sovietsku sféru záujmov.
Európske poslanie Nemecka
Berlín, Nemecká ríša, okolo roku 1941
Werner von Axster-Heudtlaß
Plagát
Reprodukcia
Deutsches Historisches Museum, Berlín, Nemecko
Vďaka ľuďom pobúreným a znechuteným nacistickou tyraniou a brutalitou začal rásť odpor na okupovaných územiach. Na rozličných miestach mal rozličné formy, od rozsiahlych ozbrojených zrážok v Grécku, Poľsku, Juhoslávii a Sovietskom zväze až po občiansky odboj na iných miestach.
Partizáni (Národnooslobodzovacia armáda)
Juhoslávia, 1942 – 1945
Fotografia
Hrvatski povijesni muzej, Záhreb, Chorvátsko
Židia museli takmer vo všetkých okupovaných krajinách nosiť žltú židovskú hviezdu, čo bolo hanebným a ponižujúcim znakom vylúčenia. Nútené sťahovanie Židov do get bolo dôležitým prípravným krokom pri organizovaní holokaustu.
Židovská hviezda z Francúzska
Francúzsko, 1942 – 1944
בית לוחמי הגטאות / Múzeum bojovníkov geta, Západná Galilea, Izrael
V druhej svetovej vojne zomrelo podľa odhadov 60 miliónov ľudí, z čoho takmer dve tretiny tvorilo civilné obyvateľstvo. Len samotné čísla však nedokážu vyjadriť celý rozsah osobných tragédií ani katastrofálny dosah týchto udalostí na rôzne skupiny ľudí. Vystavené predmety rozprávajú ľudské príbehy v pozadí týchto udalostí a nás všetkých nútia zamyslieť sa nad tým, ako sa ľudia vyrovnávajú s traumami a stratami takéhoto rozsahu.
Státisíce civilistov zahynuli počas obliehaní od hladu a na choroby spôsobené hladom.
Hladujúca Holanďanka
Amsterdam, Nemeckom okupované Holandsko, 1944 – 1945
Casparus Bernardus (Cas) Oorthuys (1908 – 1975)
Fotografia
Nederlands Fotomuseum, Rotterdam, Holandsko
V Sovietskom zväze sa za Stalinovho režimu počas vojny a po vojne stali milióny ľudí obeťami núteného vnútorného presídľovania. V tomto liste napísanom na brezovej kôre deportovaný právnik, ktorý ochorel počas prác v gulagu, hovorí o nádeji, že sa opäť stretne so svojou rodinou. K tomu však nikdy nedošlo.
List väzňa z gulagu
Viatlag, Sovietsky zväz, január 1943
Brezová kôra
Tukuma muzejs, Tukums, Lotyšsko
Šance vojnového zajatca na prežitie záviseli od toho, na ktorej strane a v ktorej fáze vojny bol zajatý. Americký Červený kríž dokázal pripraviť a prepraviť vyše 27 miliónov balíčkov, čím sa zväčšili šance zajatcov, že sa v poriadku vrátia domov.
Balík Červeného kríža
Spojené kráľovstvo, 1945
Kartón
Imperial War Museum, Londýn, Spojené kráľovstvo
