Vydajte sa s nami na viacjazyčnú prehliadku novej stálej expozície na 6. poschodí s názvom "Európa teraz". Preskúmajte mnohé výzvy, ktorým Európa v súčasnosti čelí - napríklad klimatické zmeny, koloniálne dedičstvo, brexit a pandémia Covid.
Toto video bolo vytvorené 9. mája - v Deň Európy - pri príležitosti otvorenia výstavy Europe Now na 6. poschodí Domu európskej histórie.
V roku 2012 získala Európska únia Nobelovu cenu za mier. Nobelov výbor uznal úspechy EÚ pri podpore zmierenia a mieru, demokracie, ľudských práv a sociálneho zabezpečenia.
V posledných rokoch však Európska únia prežíva celý rad kríz, ktoré ju vystavujú značnému tlaku.
Hospodárske a menové problémy, migračná kríza, terorizmus, brexit a ďalšie dramatické udalosti našej doby ukazujú, aká krehká a protichodná je realita dnešnej doby.
Medaila Nobelovej ceny za mier, Oslo, Nórsko, 2012, Replika
Dom európskej histórie, Brusel, Belgicko
Zmena klímy je jednou z najväčších výziev našej doby – ohrozuje totiž samotnú budúcnosť nášho života na planéte Zem. Globálne otepľovanie, ktoré spôsobujú nadmerné emisie CO2 a priemyselné znečistenie, ničí celé ekosystémy a v jeho dôsledku je náš spôsob života neudržateľný.
Hnutie Piatky za budúcnosť, ktorého iniciátorkou je mladá švédska aktivistka Greta Thunberg, prerástlo do globálneho protestu, v ktorom študenti požadujú radikálnu ekologickú zmenu kurzu.
Pre dnešnú mládež vo veku 15 rokov je zmena klímy hmatateľným ohrozením ich vyhliadok na budúcnosť.
Plášť protestujúceho vyrobený z balónov zo Spojeného kráľovstva nájdený na belgickom pobreží, Brusel, Belgicko, 2019
Dom európskej histórie, Brusel, Belgicko
Po prvýkrát v histórii sa členský štát rozhodol vystúpiť z EÚ.
Na základe výsledkov kontroverzného referenda Spojené kráľovstvo uplatnilo článok 50 Lisabonskej zmluvy a 31. januára 2020 po 47 rokoch členstva opustilo EÚ.
Symbolickým vyjadrením tohto historického momentu bolo stiahnutie vlajky Spojeného kráľovstva spred budovy Výboru regiónov v Bruseli a jej umiestnenie do zbierky Domu európskej histórie.
Zvesenie britskej vlajky z budovy Jacquesa Delorsa, Výbor regiónov, Brusel, Belgicko, 2019 – 2020
Dom európskej histórie, Brusel, Belgicko
Jedným zo symbolov európskej spolupráce vo vesmíre sa stala raketa Ariane. Počas studenej vojny začalo Európske hospodárske spoločenstvo uskutočňovať vlastný výskum, a to v reakcii na vesmírne preteky medzi Spojenými štátmi a Sovietskym zväzom.
Prvý štart rakety Ariane 1 sa uskutočnil vo Francúzskej Guyane 24. decembra 1979, čo Európe umožnilo rozvíjať vlastné komerčné a vedecké vesmírne projekty. V rokoch 1996 až 2023 raketa Ariane 5 vypúšťala satelity na komunikáciu, pozorovanie Zeme a vedecký výskum vrátane misií súvisiacich s navigačným systémom Galileo. Jej nástupkyňa, Ariane 6, zaznamenala svoj prvý let 9. júla 2024.
Model legendárnej rakety Ariane 5
V rokoch 1996 až 2023 vzlietla 117-krát; model vytvorený okolo roku 2016
Európska komisia, Generálne riaditeľstvo pre obranný priemysel a vesmír, Brusel, Belgicko
Vojna v Kosove, ktorá sa skončila v roku 1999, bola posledným ozbrojeným konfliktom najnásilnejšieho storočia v európskych dejinách. Nádej, že takéto zverstvá sa už nikdy nebudú opakovať, sa však nepodarilo naplniť. Niektoré postsovietske republiky sa stali obeťami geopolitických ambícií susediaceho Ruska. Regionálne ozbrojené napätie a tzv. zmrazené konflikty sú súčasťou reality dnešnej Európy. Civilisti v Gruzínsku a na Ukrajine sa museli prizerať vojenských akciám a zverstvám. Európania v týchto krajinách utrpeli traumy, ktoré ich poznačili na celý život, a mnohí z nich stratili domov alebo zahynuli.
Oblasti, ktoré sú už mimo bojového pásma, sú stále nebezpečné, pretože sa v nich nachádzajú nášľapné míny a nevybuchnutá munícia.
Výstražná značka upozorňujúca na míny v dedine, Luhanská oblasť, východná Ukrajina, 2017 – 2020
Dom európskej histórie, Brusel, Belgicko
Od februára 2022 ukrajinská armáda bráni krajinu pred nelegálnou ruskou inváziou s vojenskou podporou NATO a Európskej únie Vojna spôsobuje nepredstaviteľné utrpenie a ničenie a zanecháva desiatky tisíc mŕtvych alebo zranených vojakov, ale aj civilistov.
Milióny ľudí, väčšinou žien a detí, utiekli z Ukrajiny a našli útočisko v krajinách Európskej únie Ruská agresia voči Ukrajine vytvorila silné puto medzi členskými štátmi EÚ a vyvolala vlnu solidarity na celom kontinente Občianska spoločnosť a mimovládne organizácie pomáhali utečencom zotaviť sa z hrôz vojny.
Tričko s nápisom "Som tu, aby som vám pomohol", ktoré nosia dobrovoľníci vítajúci ukrajinských utečencov na rumunskej hranici.
Dan Perjovschi (nar. 1961)
Združenie Seneca (SNK), Bukurešť, Rumunsko, 2022
Pandémia COVID-19 poukázala na zraniteľnosť ľudstva a podrobila európsku solidaritu skúške.
Na začiatku pandémie reagovali európske krajiny samostatne tak, že zatvorili svoje hranice a obmedzili slobodu cestovania a občianske slobody. Kritici vyjadrili obavy z dlhodobého obmedzenia základných slobôd.
Uprostred nepriaznivej situácie sa však medzi obyčajnými ľuďmi objavila vlna solidarity. Členské štáty a inštitúcie EÚ začali postupne spájať svoje sily a dohodli sa na výnimočnom programe obnovy na podporu spoločenstiev a hospodárskych odvetví, ktoré pandémia zasiahla najviac.
„Ručná maska“ - Anna Vasof (nar. v roku 1985)
Viedeň, Rakúsko, marec 2020
Keramika a elastické pásy
Dom európskej histórie, Brusel, Belgicko
Nové technológie radikálne menia náš spôsob života, komunikácie a vzájomnej interakcie. Svet je čoraz prepojenejší, ponúka nielen mnoho príležitostí, ale vytvára aj nové riziká.
Údaje sa dnes považujú za „novú ropu“ a ochrana súkromia na internete sa preto stala jednou z najväčších výziev našej doby. Zhromažďovanie informácií o našom správaní, myšlienkach a túžbach umožňuje spoločnostiam ovplyvňovať náš život a naše rozhodnutia a manipulovať s nimi. Nové komunikačné nástroje vytvorili podmienky pre ďalekosiahle sledovanie a rýchle šírenie dezinformácií.
Bez toho, aby sme si to vôbec uvedomili, môže dôjsť k ohrozeniu demokratického procesu celých spoločností a občania môžu prísť o možnosť slobodnej voľby.
"Pixelhead" sa používa ako maska proti sledovaniu
Martin Backes (nar. 1977), Nemecko, 2010
Dom európskej histórie, Brusel, Belgicko
Terorizmus predstavuje hrozbu pre bezpečnosť a demokratický poriadok Európy a dnes je už celosvetovým spoločenským problémom. Útoky islamistických alebo krajne pravicových teroristických skupín v celej Európe sú násilným prejavom myšlienok, ktoré sú v ostrom protiklade s hodnotami rozmanitosti a pluralizmu.
Extrémistické ideológie majú často korene v náboženskom fundamentalizme alebo v dogmách, ktoré sa vracajú k minulosti.
Tvárou v tvár takejto nenávisti a násiliu ľudia ihneď reagovali prejavmi solidarity a volali po vzájomnom akceptovaní a mieri.
Posolstvo solidarity po krajne pravicových teroristických útokoch, Oslo a Utoja, Nórsko, júl 2011
© Riksarkivet, Oslo, Nórsko
Kartónový nápis s odkazom solidarity zanechaný po teroristických útokoch v Madride, 2004
© Museo del Ferrocarril de Madrid
Čo spája ľudí na európskom kontinente? Rozmanitosť Európy je vo veľkej miere výsledkom cezhraničných medziľudských kontaktov a kultúrnych výmen.
Po stopách mojej Európy
© Dom európskej histórie, Brusel, Belgicko
Táto špirálovitá socha, ktorá dominuje hlavnému schodisku múzea, pozostáva z 27 historických citátov, ktoré sú odrazom neustále sa meniacej interpretácie európskych dejín.
Stavenisko – Eastmanova budova – renovácia budovy Domu európskej histórie
Európska únia – Dom európskej histórie 2016/Benoit Bourgeois
Prezrite si ich ešte raz v elektronickej podobe a hlasujte za citát, ktorý sa vám páči najviac.
Špirála dejín © Dom európskej histórie, Brusel, Belgicko
Pri pohľade z výšky možno vidieť stopy európskej histórie z novej perspektívy. Európu tvorí z veľkej časti kultúrna krajina, ktorú v dobrom aj zlom vyformovali svojou činnosťou ľudia. Dejiny viedli k pozoruhodnej rozmanitosti, ktorá sa prejavuje v prekvapivej podobnosti i výrazných rozdieloch.
Európska krajina © Dom európskej histórie, Brusel, Belgicko
Prezrite si pomocou webkamier a umeleckých diel európske miesta v minulosti aj súčasnosti. Vytvorte si vlastnú virtuálnu prehliadku, pri ktorej sa ponoríte do atmosféry konkrétneho miesta. Môžete si ju dokonca premietnuť na stenu pomocou ktoréhokoľvek z týchto troch zariadení.
Pohľad na Európu
Dom európskej histórie, Brusel, Belgicko
Môj Dom európskej histórie je jedinečný projekt spolupráce, ktorý zhromažďuje osobné svedectvá o Európe. Príbehy sú usporiadané v časových úsekoch a odohrávajú sa na rôznych miestach. Objaviť ich môžete pomocou interaktívnej mapy. Ak sa chcete podeliť o svoje vlastné príbehy viažuce sa na Európu, môžete sa zaregistrovať.
Pohľad na Európu
© Dom európskej histórie, Brusel, Belgicko
