Európa a tridsaťročná vojna
27. apríla 2024 – 12. januára 2025
Voľný vstup. Pre jednotlivcov alebo skupiny mladšie ako 10 osôb sa nevyžaduje žiadna rezervácia vopred.
Prehliadky so sprievodcom
Prehliadky výstavy Bellum et Artes so sprievodcom sú dostupné pre všeobecné publikum v angličtine, francúzštine, holandčine a nemčine. Prehliadky sa zameriavajú na posúdenie tridsiatich rokov vojny prostredníctvom šošovky rôznych druhov umenia pomocou metódy „aktívnej účasti“ založenej na viditeľnom myslení v rámci bežných postupov.
- Dĺžka: 60 minút
- Veľkosť skupiny: 10 – 15 osôb
- Čas rezervácie: mesiac vopred
Rezervujte si prehliadku so sprievodcom prostredníctvom našej rezervačnej platformy.
Prehľad
Medzinárodná výstava sa zameriava na úlohu umenia počas tridsiatich rokov vojny (1618 – 1648). Výstava s názvom Bellum et Artes (Vara a umenie) odhaľuje komplexné vzájomné pôsobenie medzi konfliktom a umeleckým prejavom.
Bellum et Artes skúma včasný rozsiahly konflikt v Európe prostredníctvom strategického využívania umenia bojujúcimi stranami ako nástroja vojenskej propagandy a na posilnenie ich moci. Ďalej poukazuje na vplyv umeleckých diel ako „veľvyslancov mieru“. Migrácia umelcov a vysídľovanie umeleckých pokladov počas tohto obdobia sú témy, ktoré možno analyzovať prostredníctvom interaktívnych mediálnych staníc. Bellum et Artes sa okrem toho zaoberá bojom za mier, osvetľuje politické programy a genézu právnych a politických zásad, ktoré sú v súčasnosti naďalej relevantné.
Výstavu, ktorá prebieha až do začiatku roka 2025, sprevádzajú podujatia na tému „Voľa a umenie“, ako sú prehliadky so sprievodcom a premietanie filmov, čím sa návštevníkom obohacuje chápanie prvej celoeurópskej vojny a význam tejto témy pre našu dobu.
Bellum et Artes je celoeurópsky výskumný projekt, do ktorého je zapojených desiatka inštitúcií zo siedmich krajín a ktorý koordinuje Leibnizov inštitút pre históriu a kultúru východnej Európy a Drážďanské štátne umelecké zbierky. Výstava v Bruseli bola zorganizovaná v spolupráci s tímom Domu európskej histórie a zdôrazňujú sa v nej hlavné výsledky a zistenia tejto medzinárodnej spolupráce.
Výstava
Konflikty počas tridsiatich rokov vojny mali hlboký vplyv na Európu a znepokojili kontinent. Český revolt z roku 1618 vyvolal dlhotrvajúcu vojnu do roku 1648, ktorá spájala rôzne boje – podnietené mocenskými bojmi, náboženským napätím a nárokmi na nadradenosť – s politickým prostredím v regiónoch.
Pohovory s partnermi
Požiadali sme kurátorov, partnerov a prispievateľov Bellum et Artes v Dome európskej histórie, aby diskutovali o jednom z kľúčových predmetov výstavy.
Vojnoví aktéri a úloha umenia
Európske domy, ktoré sú prepojené prostredníctvom zložitých rodinných väzieb, využívajú politické a náboženské spojenectvá na uplatňovanie dedičských nárokov. Okrem vlečných zbraní sa tieto dynasti podieľajú aj na umeleckej diplomacii a využívajú cenné umelecké diela ako symboly moci a diplomatické gestá. Napriek tomu, že boli vo vojnovom období, uskutočnili sa značné investície do umenia, pričom sa zdôraznila úloha cielených obrazových kampaní na zvýšenie prestíže a podpory európskych kráľovských súdov. Vojnoví aktéri boli hlavnými denastami vládnucimi európskymi štátmi, ako sú Španielsko, Francúzsko, Dánsko a Švédsko, a zastupovali najsilnejšie domy v Svätej rímskej ríši.
Johannes Wundes the Younger (aktívne cca 1590 – 1630) (rapier), Clemens Einhorn (dagger)
Ornamentálne zbrane Electora Johna Georgea I zo Saska rapier
a dagger, nemčina, pred rokom 1640. Rüstkammer, Staatliche Kunstsammlungen Drážďany, Nemecko
Ako funguje vojna?
Pri vedení vojny prišli kňaz a štáty pridelili svoju organizáciu súkromným vojenským podnikom. Boli to odborníci na armádu, ktorí vyšli z vojny, zapojili žoldnierov a viedli kampaň. Vybavenie a udržanie armády však bolo mimoriadne nákladné, takže vydieranie príspevkov bolo nevyhnutné, hoci pre obyvateľstvo predstavovalo veľkú záťaž. Mnohé jednotky boli zle disciplinované a rabované dediny a mestá, pričom nerešpektovali poriadok a stanné právo.
Vojnový hrudník; obrnené a vhodné na použitie v teréne so sofistikovaným uzamykacím mechanizmom Rüstkammer
, Staatliche Kunstsammlungen Drážďany, Nemecko. Fotografia: Thomas Seidel
Hrôzy vojny
Tridsaťročná vojna prišla s bezprecedentnými stratami na životoch a devastáciou, čím sa v európskych dejinách vytvorilo traumatické obdobie. Približne jedna tretina obyvateľov Svätej Rímskej ríše sa stretla s násilím, hladom a chorobami. Civilné utrpenie ešte zhoršili násilné útoky, znásilňovanie a rabovanie zo strany protichodných aj spojeneckých jednotiek. Umelci čerpajú z vlastných vojnových zážitkov, zobrazovali tieto zverstvá vo svojich dielach a zámerne kontrastovali s hroznou estetickou príťažlivosťou, ktorá rezonovala so súčasnými zberateľmi.
Daniel Hubatka, bývalý vojak, Dokumentácia vojnových zranení, 1655
Sächsisches Staatsarchiv – Hauptstaatsarchiv Drážďany
Vojna v médiách
Vojna, vnímaná ako európske podujatie, vyvolala mediálny rozmach s rozsiahlym šírením tlačených správ vrátane obsiahlych listov a letákov. Obe strany použili tieto materiály na propagandu a premenili médiá na sekundárne bojisko za ostré satire a šírenie „falošných správ“.
Simon van de Passe (?) „Veľká európska vojna Ballet“,
Severné Holandsko, 1632. Rijksmuseum, Amsterdam, Holandsko
Umenie a umelci počas vojny
Počas vojny sa tovar kultúrneho charakteru stal obzvlášť ohrozenými predmetmi. Kráľovskí vodcovia si uvedomovali význam umeleckých pokladov. Okrem iného sa rabovanie uskutočnilo v pohostinstvách Heidelberg (1622), Mantua (1630), Mainz (1631), Mníchov (1632), Stuttgart (1634/35) a napokon Prahy (1648). Víťazi prevzali vlastníctvo umeleckých diel a kníh, pridali ich do vlastných zbierok alebo ich darovali výmenou za výhody. Rabované umenie z tohto obdobia možno vzhľadom na jeho kontext a nevídanú históriu považovať za významnú časť spoločného európskeho kultúrneho dedičstva.
Domenico Fetti (1589 – 1623), David s riaditeľom Goliathu, 1614/1615 Staatliche
Kunstsammlungen Dresden, Gemäldegalerie Alte Meister fotografia: Elke Estel, Hans-Peter Klut
Cesta k mieru
Úsilie o mier po konflikte v roku 1618 spočiatku kleslo až po mier vo Vestfálsku v roku 1648. Právni experti položili základy moderného medzinárodného práva a obmedzili právo viesť vojnu na zvrchované štáty. Diplomati ako právni experti zohrávali kľúčovú úlohu pri formovaní mierových rokovaní. Vestfálsky mier reorganizoval Svätú rímsku ríšu a udelil suverenitu Holandsku a Švajčiarsku. Napriek tomu, že mier v Európe zostáva neúnosný, ciele na nastolenie mieru pretrvávajú. Norimberský kongres o vykonávaní v rokoch 1649 – 1650 upevnil pôvodne krehký mier tým, že zabezpečil demobilizáciu jednotiek, čo viedlo k oslavnému festivalu, ktorý znamenal koniec vojny.
Ratifikácia mierovej zmluvy z Osnabrücka kráľovnou Christinou Švédska, Štokholm, 18. novembra 1648
Sächsisches Staatsarchiv – Hauptstaatsarchiv, Drážďany, Nemecko
Európa po roku 1648: vojna a mier
Napriek mieru vo Vestfálsku v roku 1648 Európa nedosiahla trvalý mier. Pokračovali vojny, militarizácia a koloniálna expanzia, čo viedlo k ničivým konfliktom. Úsilie o dosiahnutie všeobecného mieru prostredníctvom iniciatív, ako sú Haagske dohovory a Liga národov, boli oslabené oboma svetovými vojnami. Hoci Európska únia zabránila členským štátom viesť vojnu proti sebe od druhej svetovej vojny, hrozba konfliktu v Európe pretrváva a neustále sa odsudzuje ako prostriedok na dosiahnutie politických cieľov.
Martin John Callanan (narodený v roku 1982), Wars during my life, 2014, video, 14'.20", Súdny dvor umelca
Partnerské inštitúcie
