Taja Vovk van Gaal, vedúca akademického projektu Domu európskej histórie, prispieva do tejto knihy kapitolou s podrobnými informáciami o vzniku múzea.
Od hĺbky dejín si Európania vybudovali pôvodnú verziu jednoty v rozmanitosti, ktorá je formou spoločného vedomia. Táto vízia spája grécky penchant za univerzálnosť, rímsku predilanciu za právo a judeo-kresťanskú (a aj islamskú) reprezentáciu všemožného a veľkorysého kodu, ako aj humanizmus renesancie a príspevky osvietenstva.
História európskeho svedomia sa vyznačovala aj opakujúcim sa napätím medzi väzbou na právny štát a imperialistickou víziou sveta. Európania preskúmali rozdiel medzi sekulárnou mocou a náboženskou mocou, účasť náboženstiev na verejnom blahu, hľadanie politického systému podporujúceho rovnosť občanov, vertikálnu mocnosť, ktorá umožňuje prekonať rozdiely, ale európska láska po slobode je sprevádzaná aj násilím a odmietnutím zmeny.
Európske povedomie sa vyznačuje aj umeleckou tvorivosťou a vedeckým objavom. Európan je niekto, kto sa vždy snaží pozdvihnúť svoj pohľad na to, čo je mimo neho. Ako súvisí s mýtom o únose princeznej Europa Zeusom, ktorý ju odviezol do Tyr, Európa sa pokúsila odlíšiť sa od svojich susedov a zároveň si požičať čo najlepšie z toho, čo majú.
Pôvodnou metódou tejto prvej histórie európskeho povedomia je navrhnúť naratív, otvorený a nie vyčerpávajúci, prelínajúcich sa perspektív v čase, keď sa Európa sama pýta na svoju budúcnosť.