Politika USA, Joe Biden a európska história

Ako sú v rámci stálej výstavy Domu európskej histórie zobrazené úzke transatlantické vzťahy, ktoré opisuje budúci prezident vo svojom prejave v Európskom parlamente v roku 2010?

Keď v roku 2010 predniesol historický prejav v Európskom parlamente, podpredseda Joseph R. Biden otvoril svoje poznámky citáciou írskeho básnika a nositeľa Nobelovej ceny W. B. Yeatsa z Veľkonočnej básne v roku 1916. Tieto riadky, v ktorých sa píše, že „sa všetko zmenilo, úplne zmenilo, rodí sa strašná krása“, boli napísané po povstaní za nezávislosť, ktoré sa v tom roku odohralo v Dubline, a opisujú, ako historická udalosť definujúca dobu môže neodvratne zmeniť politickú štruktúru, zdá sa, akoby v jedinom okamihu.

V čase svojho parlamentného prejavu v roku 2010, keď svet stále pociťoval šok z veľkej hospodárskej krízy a od útokov z 11. septembra neuplynulo ani desať rokov, Joe Biden videl, že vzťahy USA a Európy stoja na sklonku zmeny. Je preto zaujímavé, že viceprezident vo svojom prejave vo veľkom čerpal z histórie a historického súznenia a opisoval, ako spoločné dedičstvo a spoločný hodnotový systém formovali vzťah medzi Európou a Spojenými štátmi americkými v týchto chvíľach transformácie a nepokojov. Biden zakončil svoj prejav slovami, srdečne prijatými publikom, že tak, ako Európa potrebuje medzinárodne zapojené Spojené štáty, aj Spojené štáty potrebujú silnú a zjednotenú Európu.

V Dome európskej histórie skúmame mnohé z týchto definujúcich americko-európskych historických interakcií prostredníctvom predmetov, fotografií a multimédií. Jedným z prvých príkladov v rámci stálej výstavy je vplyv americkej revolúcie z roku 1776, ktorú formovali európski osvietenskí spisovatelia a myslitelia, na európske revolúcie, predovšetkým na Francúzsku revolúciu z roku 1789. Ukazujeme tiež masovú migráciu Európanov do Severnej Ameriky v 19. storočí, ktorá navždy ovplyvnila obe strany Atlantiku a predstavuje odkaz, na ktorý poukázal aj Biden vo svojom prejave v roku 2010. Pokiaľ ide o 20. storočie, výstava skúma, v akých najzásadnejších ohľadoch ovplyvnil smerovanie Európy zmietanej vojnou zásah Ameriky. Ukazuje vstup USA do prvej svetovej vojny v roku 1917 a formovanie medzinárodného poriadku po konflikte prostredníctvom Parížskych zmlúv. Výstava sa tiež zaoberá rozhodujúcimi zásahmi USA v druhej svetovej vojne a ich úlohou pri obnove Európy a následnom procese európskej integrácie.

Ako však ukázali udalosti z roku 2020, najmä v USA, naše chápanie minulosti sa veľmi rýchlo mení, aby bolo možné konfrontovať problematické obdobia v našej spoločnej histórii, ktoré boli doteraz zametené pod koberec. História sa nikdy neskončila. Transatlantický obchod s otrokmi zo 17. až 19. storočia napríklad predstavuje traumatickú a odsúdeniahodnú interakciu medzi Európou, Afrikou a budúcimi Spojenými štátmi americkými. Múzeá a historici by sa ňou však mali zaoberať.

V Dome európskej histórie je zásadná úloha, ktorú otroctvo zohralo v rámci európskej histórie, ako aj jeho význam pre súčasnosť, zobrazená v úvodnej časti stálej výstavy zaoberajúcej sa zásadami európskeho dedičstva. Dynamický vzťah medzi Spojenými štátmi americkými a Európou je preto vo všetkých jeho aspektoch, dobrých aj zlých, kľúčovou súčasťou európskej histórie. Niet pochýb o tom, že ako sa bude v budúcnosti meniť a vyvíjať, zostane kľúčovým príbehom aj v Dome európskej histórie.

Zvolený prezident Joe Biden navštívil Európsky parlament vo februári 2015 ako vtedajší viceprezident USA. Je bežné, že politické osobnosti na vysokej úrovni navštevujú inštitúcie Európskej únie? Prečo prichádzajú a na aké hlavné problémy spolupráce sa zameriavajú?

Vzťahy USA a Európy zo zrejmých historických dôvodov predchádzajú druhej svetovej vojne. Od konca tohto svetového konfliktu sa však transatlantické vzťahy prehĺbili v oblastiach, ako je diplomacia, kultúra, ekonomika, armáda, sociálna politika, legislatíva a mnoho ďalších. Vytvorením Európskych spoločenstiev a postupom času zvyšujúcim sa významom úlohy EÚ v týchto oblastiach vo vzťahu k politike USA a k svetovej politike prevzali inštitúcie EÚ ústrednú úlohu partnera pre spoluprácu s USA.

Od roku 1995 sa uskutočnilo 29 samitov EÚ – USA, na ktorých obe strany debatovali, diskutovali a dohodli sa na mnohých otázkach (clá, právne predpisy o ochrane osobných údajov, vízová reciprocita, medzinárodné zmluvy, ako napríklad dohoda o iránskom jadrovom programe atď.). V rámci tohto úzkeho vzťahu sú návštevy vysokých politických predstaviteľov USA veľmi bežné, napríklad návšteva viceprezidenta Bidena v roku 2015, viceprezidenta Penca v roku 2017, ale aj mnohých ďalších, ako sú štátni tajomníci, delegácie Senátu USA a delegácie Kongresu USA.

Profesor Timothy Snyder bol nedávno pozvaný, aby sa zúčastnil na cykle verejných prednášokDomu európskej históriea aby v rámci neho predniesol prejav na tému „Čo nás katastrofa z minulosti učí o možnosti v budúcnosti“. Čo nám môžu vzťahy a spolupráca so súčasnými americkými historikmi a ich práca povedať o spoločnej histórii USA a Európy? Aké nové pohľady môžu priniesť?

Prístup profesora Snydera je zaujímavý v tom zmysle, že vo svojej online prednáške v Dome európskej histórie a pri iných príležitostiach, ako je prejav, ktorý predniesol pri príležitosti Dňa Európy 2019 vo Viedni, charakterizuje úlohu amerického historika, ktorý vníma európsku históriu ako podobnú „outsideru“ pozeraniu. Perspektívou, ktorú do diskusie prináša on a iní americkí akademici, je objektívna a konštruktívna kritika európskych prístupov k chápaniu a spomienke na minulosť. Snyderov odkaz pre Európu je jasný, oslavný aj varovný. „Ste viac ako vaše mýty“, uviedol v roku 2019.

Napriek tomu, že vďaka hodnotám otvorenosti, demokracie a medzinárodného zapojenia ako prostriedku na riešenie rozdielov je Európa pre svet baštou nádeje, podľa Snydera sa táto nádej dá dosiahnuť iba uprednostnením objektívnej a spoločnej histórie pred utešujúcimi, ale často rozdeľujúcimi historickými mýtmi. Toto je pohľad, ktorý zdôraznil Synderov kolega z Yalovej univerzity profesor Jay Winter, ktorý tiež osobne predniesol prejav v Dome európskej histórie v období pred pandémiou COVID-19 v novembri 2019. Obaja títo americkí historici, popri mnohých iných, ponúkajú jedinečné poznatky o minulosti Európy, ktoré mali zásadný vplyv na prácu Domu európskej histórie tak pri jeho vytváraní, ako aj po jeho otvorení. Keďže obe tieto prednášky boli prednesené ku koncu volebného obdobia vtedajšieho amerického prezidenta, bolo by zaujímavé sledovať, ako budú americkí a európski historici v nasledujúcich rokoch pristupovať k nadchádzajúcim politickým zmenám. Jednou z mála svetlých stránok krízy COVID-19 bol prechod na online podujatia, ktoré nám umožňujú nielen dostať na podujatia širší prierez medzinárodných rečníkov, ale aj medzinárodné publikum z USA i mimo nich.

Ako spolupracuje Dom európskej histórie s múzeami v USA, aby pomohol ukázať spoločné historické súvislosti medzi USA a Európou?

Dom európskej histórie by neexistoval bez transatlantického prepojenia, ak sa na to pozrieme z veľmi špecifického hľadiska. Budova, v ktorej sa v súčasnosti nachádza múzeum, náš dom, bola pôvodne súčasťou siete verejných zubných kliník v celej Európe, ktorú založil americký filantrop a fotografický priekopník George Eastman. V rámci našej ranej práce na skúmaní histórie budovy a skúmaní toho, ako ju zahrnúť do našej stálej výstavy, sme spolupracovali s Múzeom Georgea Eastmana na severe štátu New York.

Ďalšou kľúčovou americkou zainteresovanou stranou Domu európskej histórie je Pamätné múzeum holokaustu v USA (USHMM) vo Washingtone. Prínosom pre nás boli nielen návštevy a konzultácie s vedúcimi zamestnancami múzea, ale od nášho otvorenia v roku 2017 bolo navyše v rámci stálej výstavy vystavených mnoho fotografií a predmetov zo zbierky USHMM. Naši kolegovia v Parlamentáriu mali tiež tú česť usporiadať v spolupráci s týmto múzeom dočasnú výstavu Stav podvodného konania: Moc nacistickej propagandy, ktorá prebiehala začiatkom roka 2018.

Nie všetky naše nádeje na spoluprácu sa však splnili. Napríklad sme veľmi chceli spolupracovať na našej stálej výstave s Národným emigračným múzeom na ostrove Ellis Island v newyorskom prístave. Jeho skladové priestory však boli počas záplav spôsobených hurikánom Sandy v roku 2012 vážne poškodené a zneprístupnené, čo znemožnilo medzinárodné zapožičiavanie predmetov z jeho zbierky. Je to určite múzeum, ktoré je potrebné mať na pamäti pri budúcich projektoch, pretože je to pamätné miesto kontaktov medzi Európou a Severnou Amerikou par excellence.

V rámci našich dočasných výstav sa skúmal aj americký vplyv v Európe. Napríklad v prípade Restless Youth, Growing Up in Europe 1945 to Now, ktoré prebiehali v rokoch 2019/20, sme ukázali, aký význam má americká kultúra, najmä kultúra mládeže, v živote mladých Európanov po druhej svetovej vojne a ako sa stala referenčnou kultúrou symbolizujúcou ideály osobnej slobody prekračujúce politické rozdiely na kontinente. Názov samotnej výstavy, Restless Youth, pochádza zo správy, ktorú vypracovala C.I.A pre prezidenta Lyndona Johnsona o vlne medzinárodných mládežníckych protestov, ktoré v roku 1968 viedli svet.

Medzitým sa na stálej výstave objavilo niekoľko prezidentov USA, najmä pokiaľ ide o ich úlohu pri formovaní nového medzinárodného poriadku po významných historických otrasoch a konfliktoch; prezidenta Woodrowa Wilsona po prvej svetovej vojne, Franklina Delanoa Roosevelta po druhej svetovej vojne a Georgea H. W. Busha po páde Berlínskeho múru a páde komunizmu. V rámci výstavy sa objaví aj viceprezident Richard Nixon v známej „debate v kuchyni“ z roku 1959, v ktorej sa postavil premiérovi ZSSR Nikitovi Chruščovovi v Moskve a bránil hodnoty amerického kapitalizmu pred medzinárodným televíznym publikom!

Vzhľadom na rozsah globálnych problémov na konci roku 2020 vrátane zmeny klímy, nárastu miery politického rozdelenia a extrémov a dôsledkov globálnej pandémie sa opäť zdá, že vzťahy medzi Európou a Spojenými štátmi sú na rázcestí, ktoré pred sebou videl v roku 2010 aj Joe Biden. Niet preto pochýb o tom, že múzeá o 20 rokov budú prostredníctvom svojich stálych a dočasných výstav skúmať a vysvetľovať činy a rozhodnutia súčasných a budúcich prezidentov USA. Dúfame, že pre nás všetkých bude história tieto činy láskavo posudzovať.